Frazlibro

eo Konjunkcioj 2   »   he ‫מילות חיבור 2‬

95 [naŭdek kvin]

Konjunkcioj 2

Konjunkcioj 2

‫95 [תשעים וחמש]‬

95 [tish\'im w\'xamesh]

‫מילות חיבור 2‬

[milot xibur 2]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto hebrea Ludu Pli
De kiam ŝi ne plu laboras? ‫ממתי ה-א -וב--ת?‬ ‫---- ה-- מ------- ‫-מ-י ה-א מ-ב-ל-?- ------------------ ‫ממתי היא מובטלת?‬ 0
m-ma-ay -----v---et? m------ h- m-------- m-m-t-y h- m-v-e-e-? -------------------- mimatay hi muvtelet?
Ĉu de sia edziniĝo? ‫--- -יש-אי-?‬ ‫--- נ-------- ‫-א- נ-ש-א-ה-‬ -------------- ‫מאז נישואיה?‬ 0
m-'-z --s-u----h? m---- n---------- m-'-z n-s-u-e-a-? ----------------- me'az nissu'eyah?
Jes, ŝi ne plu laboras de kiam ŝi edziniĝis. ‫כן- -יא-לא-ע---ת מאז-ש---ת--.‬ ‫--- ה-- ל- ע---- מ-- ש-------- ‫-ן- ה-א ל- ע-ב-ת מ-ז ש-ת-ת-ה-‬ ------------------------------- ‫כן, היא לא עובדת מאז שהתחתנה.‬ 0
ke-, -- lo-oved----e'-z shi-i--at-a-. k--- h- l- o----- m---- s------------ k-n- h- l- o-e-e- m-'-z s-i-i-x-t-a-. ------------------------------------- ken, hi lo ovedet me'az shihitxatnah.
De kiam ŝi edziniĝis, ŝi ne plu laboras. ‫מא- ---- ----נ--ה-- לא ---ד--‬ ‫--- ש--- ה----- ה-- ל- ע------ ‫-א- ש-י- ה-ח-נ- ה-א ל- ע-ב-ת-‬ ------------------------------- ‫מאז שהיא התחתנה היא לא עובדת.‬ 0
me--z she-i-h-t--t-a- ---lo-ov--e-. m---- s---- h-------- h- l- o------ m-'-z s-e-i h-t-a-n-h h- l- o-e-e-. ----------------------------------- me'az shehi hitxatnah hi lo ovedet.
De kiam ili konas unu la alian, ili estas feliĉaj. ‫מ---שה- -כירים-ה- מ--שרי-.‬ ‫--- ש-- מ----- ה- מ-------- ‫-א- ש-ם מ-י-י- ה- מ-ו-ר-ם-‬ ---------------------------- ‫מאז שהם מכירים הם מאושרים.‬ 0
me-az -h--em---ki--m he- ---us-ar--. m---- s----- m------ h-- m---------- m-'-z s-e-e- m-k-r-m h-m m-'-s-a-i-. ------------------------------------ me'az shehem mekirim hem me'usharim.
De kiam ili havas gefilojn, ili malofte eliras. ‫מאז---ש---- --דים הם -ו-א-- ל-יתים ר-ו-ו-.‬ ‫--- ש-- ל-- י---- ה- י----- ל----- ר------- ‫-א- ש-ש ל-ם י-ד-ם ה- י-צ-י- ל-י-י- ר-ו-ו-.- -------------------------------------------- ‫מאז שיש להם ילדים הם יוצאים לעיתים רחוקות.‬ 0
m--a--s-eye-h----e---el-di------yot-'-m ---it-m---xoqo-. m---- s------ l---- y------ h-- y------ l------ r------- m-'-z s-e-e-h l-h-m y-l-d-m h-m y-t-'-m l-'-t-m r-x-q-t- -------------------------------------------------------- me'az sheyesh lahem yeladim hem yots'im le'itim rexoqot.
Kiam ŝi telefonas? ‫-תי -----ד--- ---פ---‬ ‫--- ה-- מ---- ב------- ‫-ת- ה-א מ-ב-ת ב-ל-ו-?- ----------------------- ‫מתי היא מדברת בטלפון?‬ 0
matay--- m----eret---t-----n? m---- h- m-------- b--------- m-t-y h- m-d-b-r-t b-t-l-f-n- ----------------------------- matay hi medaberet batelefon?
Ĉu dum la stirado? ‫-------ס----‬ ‫---- ה------- ‫-ז-ן ה-ס-ע-?- -------------- ‫בזמן הנסיעה?‬ 0
b-z------ne--'-h? b----- h--------- b-z-a- h-n-s-'-h- ----------------- bizman hanesi'ah?
Jes, stirante. ‫-ן--ב--ן----א נ---- --כ-ני--‬ ‫--- ב--- ש--- נ---- ב-------- ‫-ן- ב-מ- ש-י- נ-ס-ת ב-כ-נ-ת-‬ ------------------------------ ‫כן, בזמן שהיא נוסעת במכונית.‬ 0
ken- -azm-- ---h--n---'at b-me--on--. k--- b----- s---- n------ b---------- k-n- b-z-a- s-e-i n-s-'-t b-m-k-o-i-. ------------------------------------- ken, bazman shehi nosa'at bamekhonit.
Ŝi telefonas stirante. ‫הי--מ---ת בטל-----זמ--ש-י- -ו-עת---כו----‬ ‫--- מ---- ב----- ב--- ש--- נ---- ב-------- ‫-י- מ-ב-ת ב-ל-ו- ב-מ- ש-י- נ-ס-ת ב-כ-נ-ת-‬ ------------------------------------------- ‫היא מדברת בטלפון בזמן שהיא נוסעת במכונית.‬ 0
h--m-dab-r---b-te-e-on ---m---s--h- -os--at --m-----it. h- m-------- b-------- b----- s---- n------ b---------- h- m-d-b-r-t b-t-l-f-n b-z-a- s-e-i n-s-'-t b-m-k-o-i-. ------------------------------------------------------- hi medaberet batelefon bazman shehi nosa'at bamekhonit.
Ŝi televidas gladante. ‫-י---ו-- -טל---ז-- בז-- ש-----ג-צת-‬ ‫--- צ--- ב-------- ב--- ש--- מ------ ‫-י- צ-פ- ב-ל-ו-ז-ה ב-מ- ש-י- מ-ה-ת-‬ ------------------------------------- ‫היא צופה בטלוויזיה בזמן שהיא מגהצת.‬ 0
hi --ofa- --t--ew-zi-h-b-z--n -h-hi m-ga--t---. h- t----- b----------- b----- s---- m---------- h- t-o-a- b-t-l-w-z-a- b-z-a- s-e-i m-g-h-t-e-. ----------------------------------------------- hi tsofah batelewiziah bazman shehi megahetset.
Ŝi aŭskultas muzikon farante siajn taskojn. ‫היא -א-י---למ--י-ה-בזמ--ש-י--ע-שה ש-ע-רי --ת-‬ ‫--- מ----- ל------ ב--- ש--- ע--- ש----- ב---- ‫-י- מ-ז-נ- ל-ו-י-ה ב-מ- ש-י- ע-ש- ש-ע-ר- ב-ת-‬ ----------------------------------------------- ‫היא מאזינה למוסיקה בזמן שהיא עושה שיעורי בית.‬ 0
hi --'a--n-h-le------h---zm-n-----i-os----s----u--y --yt. h- m-------- l-------- b----- s---- o---- s-------- b---- h- m-'-z-n-h l-m-s-q-h b-z-a- s-e-i o-s-h s-i-o-r-y b-y-. --------------------------------------------------------- hi ma'azinah lemusiqah bazman shehi ossah shi'ourey bayt.
Mi vidas nenion kiam mi ne havas okulvitrojn. ‫א-- ---ר-אה --ום כ-ש- א----- -שקפ---.‬ ‫--- ל- ר--- כ--- כ--- א-- ל- מ-------- ‫-נ- ל- ר-א- כ-ו- כ-ש- א-ן ל- מ-ק-י-ם-‬ --------------------------------------- ‫אני לא רואה כלום כאשר אין לי משקפיים.‬ 0
ani l- r-'eh-r--ah----m --'-sher--y--li --sh-a--i-. a-- l- r---------- k--- k------- e-- l- m---------- a-i l- r-'-h-r-'-h k-u- k-'-s-e- e-n l- m-s-q-f-i-. --------------------------------------------------- ani lo ro'eh/ro'ah klum ka'asher eyn li mishqafaim.
Mi komprenas nenion kiam la muziko tro laŭtas. ‫א----א מב-ן-/-- -לו- -שה-וס----כ- -ועשת.‬ ‫--- ל- מ--- / ה כ--- כ-------- כ- ר------ ‫-נ- ל- מ-י- / ה כ-ו- כ-ה-ו-י-ה כ- ר-ע-ת-‬ ------------------------------------------ ‫אני לא מבין / ה כלום כשהמוסיקה כה רועשת.‬ 0
an- l---ev-n--e-i--h klu- ---e---us--ah ------'--het. a-- l- m------------ k--- k------------ k-- r-------- a-i l- m-v-n-m-v-n-h k-u- k-h-h-m-s-q-h k-h r-'-s-e-. ----------------------------------------------------- ani lo mevin/mevinah klum kshehamusiqah koh ro'eshet.
Mi flaras nenion kiam mi malvarmumas. ‫אני לא --יח - ---ל-- --שר-א-- מצו---- ת-‬ ‫--- ל- מ--- / ה כ--- כ--- א-- מ---- / ת-- ‫-נ- ל- מ-י- / ה כ-ו- כ-ש- א-י מ-ו-ן / ת-‬ ------------------------------------------ ‫אני לא מריח / ה כלום כאשר אני מצונן / ת.‬ 0
an- ---m-r-ax-me---ah---u- k---s--- a-- -ets-na-/--tsunen--. a-- l- m------------- k--- k------- a-- m------------------- a-i l- m-r-a-/-e-i-a- k-u- k-'-s-e- a-i m-t-u-a-/-e-s-n-n-t- ------------------------------------------------------------ ani lo meriax/merixah klum ka'asher ani metsunan/metsunenet.
Ni prenos taksion se pluvos. ‫--חנ---וק-----וני- כ-שר---ר----ם-‬ ‫----- ל----- מ---- כ--- י--- ג---- ‫-נ-נ- ל-ק-י- מ-נ-ת כ-ש- י-ר- ג-ם-‬ ----------------------------------- ‫אנחנו לוקחים מונית כאשר יורד גשם.‬ 0
a-ax-u---qx-- -o-it -a'a--er --r---ge-h-m. a----- l----- m---- k------- y---- g------ a-a-n- l-q-i- m-n-t k-'-s-e- y-r-d g-s-e-. ------------------------------------------ anaxnu loqxim monit ka'asher yored geshem.
Ni vojaĝos ĉirkaŭ la mondo se ni gajnos en lotludo. ‫---נזכה-בלו-- נ-ע לט-י- בעו-ם-‬ ‫-- נ--- ב---- נ-- ל---- ב------ ‫-ם נ-כ- ב-ו-ו נ-ע ל-י-ל ב-ו-ם-‬ -------------------------------- ‫אם נזכה בלוטו נסע לטייל בעולם.‬ 0
im ni-----b--o-o-nis'a-le-ay-- b---l--. i- n----- b----- n---- l------ b------- i- n-z-e- b-l-t- n-s-a l-t-y-l b-'-l-m- --------------------------------------- im nizkeh baloto nis'a letayel ba'olam.
Ni komencos la manĝon se li ne venos baldaŭ. ‫-----א------י---קר-ב נת-----א-ול.‬ ‫-- ה-- ל- י--- ב---- נ---- ל------ ‫-ם ה-א ל- י-י- ב-ר-ב נ-ח-ל ל-כ-ל-‬ ----------------------------------- ‫אם הוא לא יגיע בקרוב נתחיל לאכול.‬ 0
im hu-lo-yag--- beq-r-v na---l le'ekho-. i- h- l- y----- b------ n----- l-------- i- h- l- y-g-'- b-q-r-v n-t-i- l-'-k-o-. ---------------------------------------- im hu lo yagi'a beqarov natxil le'ekhol.

La lingvoj de la Eŭropa Unio

La Eŭropa Unio konsistas hodiaŭ el pli ol 25 ŝtatoj. Ankoraŭ pli da landoj apartenos al la EU estontece. La aniĝo de nova lando ĝenerale estigas ankaŭ la aldoniĝon de nova lingvo. Nuntempe parolatas pli ol 20 malsamaj lingvoj en la EU. Ĉiuj lingvoj de la Eŭropa Unio estas egalrajtaj. La lingva diverseco estas fascina. Sed ĝi ankaŭ povas konduki al problemoj. La skeptikuloj opinias ke la lingva multnombreco estas obstaklo por la EU. Ĝi malhelpas efikan kunlaboron. Iuj tial opinias ke devus ekzisti komuna lingvo. Tiu lingvo ebligus la interkompreniĝon de ĉiuj landoj. Sed tio ne tiom simplas. Neniun lingvon oni povas nomi unika oficiala lingvo. La aliaj landoj sentus sin diskriminaciitaj. Kaj ne ekzistas vere neŭtrala lingvo en Eŭropo. Artefarita lingvo kiel Esperanto ankaŭ ne funkcius. Ĉar en lingvoj ĉiam speguliĝas ankaŭ la kulturo de lando. Neniu lando tial volas rezigni pri sia lingvo. La landoj vidas en sia lingvo parton de sia identeco. La lingvopolitiko estas gravaĵo en la agendaro de la EU. Ekzistas eĉ komisaro pri la plurlingvismo. La EU havas la plej multajn tradukistojn kaj interpretistojn en la mondo. Ĉirkaŭ 3500 homoj laboras por ebligi interkompreniĝon. Ĉiuj dokumentoj tamen ne ĉiam tradukeblas. Tio kostus tro da tempo kaj tro da mono. La plej multajn dokumentojn oni tradukas nur en malmultajn lingvojn. La lingva multnombreco estas unu el la plej grandaj defioj de la EU. Eŭropo devas unuiĝi ne perdante siajn multajn identecojn!