А-т-бу-- -- -зпус-а?
Автобуса ли изпусна?
А-т-б-с- л- и-п-с-а-
--------------------
Автобуса ли изпусна? 0 Avt-b-sa li---p-sna?Avtobusa li izpusna?A-t-b-s- l- i-p-s-a---------------------Avtobusa li izpusna?
Аз -е -а-ах --л-в-н ча-.
Аз те чаках половин час.
А- т- ч-к-х п-л-в-н ч-с-
------------------------
Аз те чаках половин час. 0 A--t- -h-kakh po-ov-n-c--s.Az te chakakh polovin chas.A- t- c-a-a-h p-l-v-n c-a-.---------------------------Az te chakakh polovin chas.
Н-м-- л- м-б-лен----ефон--ъ--се-е-си?
Нямаш ли мобилен телефон със себе си?
Н-м-ш л- м-б-л-н т-л-ф-н с-с с-б- с-?
-------------------------------------
Нямаш ли мобилен телефон със себе си? 0 N--m--h----mo--l-n-te---on -ys--eb--si?Nyamash li mobilen telefon sys sebe si?N-a-a-h l- m-b-l-n t-l-f-n s-s s-b- s-?---------------------------------------Nyamash li mobilen telefon sys sebe si?
Сле------ пъ- в---и-ча-ъ--съ- -ебе-си!
Следващия път вземи чадър със себе си!
С-е-в-щ-я п-т в-е-и ч-д-р с-с с-б- с-!
--------------------------------------
Следващия път вземи чадър със себе си! 0 Sl-d-a---h-ya --t v---i-----yr-sy- -eb- -i!Sledvashchiya pyt vzemi chadyr sys sebe si!S-e-v-s-c-i-a p-t v-e-i c-a-y- s-s s-b- s-!-------------------------------------------Sledvashchiya pyt vzemi chadyr sys sebe si!
Д--------щн-м--тре?
Да се срещнем утре?
Д- с- с-е-н-м у-р-?
-------------------
Да се срещнем утре? 0 D- se s-esh----m-utr-?Da se sreshchnem utre?D- s- s-e-h-h-e- u-r-?----------------------Da se sreshchnem utre?
И-аш ли--е-о пр---и- з- -----н-----м--а--?
Имаш ли нещо предвид за края на седмицата?
И-а- л- н-щ- п-е-в-д з- к-а- н- с-д-и-а-а-
------------------------------------------
Имаш ли нещо предвид за края на седмицата? 0 Im--h li-neshc-- ---dv-d-za-k-aya na-s-d-it---a?Imash li neshcho predvid za kraya na sedmitsata?I-a-h l- n-s-c-o p-e-v-d z- k-a-a n- s-d-i-s-t-?------------------------------------------------Imash li neshcho predvid za kraya na sedmitsata?
И-и ве-е --а----о-орк-?
Или вече имаш уговорка?
И-и в-ч- и-а- у-о-о-к-?
-----------------------
Или вече имаш уговорка? 0 Il--v-c---imash ug---rka?Ili veche imash ugovorka?I-i v-c-e i-a-h u-o-o-k-?-------------------------Ili veche imash ugovorka?
Пр-д--г-м да с--ср----- в---а----------ц---.
Предлагам да се срещнем в края на седмицата.
П-е-л-г-м д- с- с-е-н-м в к-а- н- с-д-и-а-а-
--------------------------------------------
Предлагам да се срещнем в края на седмицата. 0 Pred-aga---- s- s---hchne- - kray- -a--edm--s-t-.Predlagam da se sreshchnem v kraya na sedmitsata.P-e-l-g-m d- s- s-e-h-h-e- v k-a-a n- s-d-i-s-t-.-------------------------------------------------Predlagam da se sreshchnem v kraya na sedmitsata.
Д- о-ид-- на --а--?
Да отидем на плажа?
Д- о-и-е- н- п-а-а-
-------------------
Да отидем на плажа? 0 Da-o--d---n- pla--a?Da otidem na plazha?D- o-i-e- n- p-a-h-?--------------------Da otidem na plazha?
Д--от-д------л----ат-?
Да отидем в планината?
Д- о-и-е- в п-а-и-а-а-
----------------------
Да отидем в планината? 0 D- ---de- v p-a-i---a?Da otidem v planinata?D- o-i-e- v p-a-i-a-a-----------------------Da otidem v planinata?
Ще----взе-а от-оф--а.
Ще те взема от офиса.
Щ- т- в-е-а о- о-и-а-
---------------------
Ще те взема от офиса. 0 S-che -- -z-m---- -fisa.Shche te vzema ot ofisa.S-c-e t- v-e-a o- o-i-a-------------------------Shche te vzema ot ofisa.
Ще те в-ема-----ъ--.
Ще те взема от къщи.
Щ- т- в-е-а о- к-щ-.
--------------------
Ще те взема от къщи. 0 Sh-he -e-vze-a-o- -yshc-i.Shche te vzema ot kyshchi.S-c-e t- v-e-a o- k-s-c-i---------------------------Shche te vzema ot kyshchi.
Ще-т--в---- -- а-т---с-а-а -п----.
Ще те взема от автобусната спирка.
Щ- т- в-е-а о- а-т-б-с-а-а с-и-к-.
----------------------------------
Ще те взема от автобусната спирка. 0 S-ch- te -ze---o----t--usn--a -p-r--.Shche te vzema ot avtobusnata spirka.S-c-e t- v-e-a o- a-t-b-s-a-a s-i-k-.-------------------------------------Shche te vzema ot avtobusnata spirka.
Naučiť sa cudzí jazyk je vždy ťažké.
Výslovnosť, gramatické pravidlá a slovíčka vyžadujú veľa disciplíny.
Existujú však rôzne triky, ktoré nám učenie uľahčia!
Predovšetkým je dôležité pozitívne myslieť.
Tešte sa na nový jazyk a nové skúsenosti!
Čím začnete, je v podstate jedno.
Vyberte si témy, ktoré vás zaujímajú.
Nie je ‘od veci’, ak sa sústredíte na počúvanie a rozprávanie.
Potom si čítajte a píšte texty.
Nájdite si systém, ktorý je vám blízky a sadne k vášmu každodennému životu.
U prídavných mien je dobré, ak sa zároveň učíte aj opozitá.
Alebo si rozvešajte po celom byte lístočky so slovíčkami.
Pri športe a v aute môžete počúvať audio nahrávky.
Ak vám nejaká téma príde príliš ťažká, vydýchnite si na chvíľu.
Urobte si prestávku alebo sa učte niečo iné!
Nestratíte tak chuť učiť sa cudzie jazyky.
Zábavné je napríklad lúštiť krížovku v cudzom jazyku.
Pre zmenu je dobré sledovať filmy v originálnom znení.
Čítaním cudzojazyčných novín sa dozviete veľa o krajine i ľuďoch.
Na internete nájdete veľa cvičení, ktoré doplnia texty učebníc.
A skúste si nájsť aj priateľov, ktorí sa tiež radi učia jazyky.
Nové veci sa nikdy neučte izolovane, ale vždy v kontexte!
Pravidelne si všetko opakujte!
Tým si Váš mozog látku dobre zapamätá.
Komu stačí teória, ten by to mal hneď zabaliť!
Pretože nikde inde nie je učenie efektívnejšie ako medzi rodenými hovoriacimi.
Na svojich cestách si môžete písať denníček so zážitkami.
Najdôležitejšie však je: nikdy to nevzdávajte!