Slovníček fráz

sk Schôdzka   »   bg Уговорка

24 [dvadsaťštyri]

Schôdzka

Schôdzka

24 [двайсет и четири]

24 [dvayset i chetiri]

Уговорка

[Ugovorka]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Zmeškal(a) si autobus? А-т-бу-- -- -зпус-а? Автобуса ли изпусна? А-т-б-с- л- и-п-с-а- -------------------- Автобуса ли изпусна? 0
Avt-b-sa li---p-sna? Avtobusa li izpusna? A-t-b-s- l- i-p-s-a- -------------------- Avtobusa li izpusna?
Čakal(a) som na teba pol hodiny. Аз -е -а-ах --л-в-н ча-. Аз те чаках половин час. А- т- ч-к-х п-л-в-н ч-с- ------------------------ Аз те чаках половин час. 0
A--t- -h-kakh po-ov-n-c--s. Az te chakakh polovin chas. A- t- c-a-a-h p-l-v-n c-a-. --------------------------- Az te chakakh polovin chas.
Nemáš pri sebe mobilný telefón? Н-м-- л- м-б-лен----ефон--ъ--се-е-си? Нямаш ли мобилен телефон със себе си? Н-м-ш л- м-б-л-н т-л-ф-н с-с с-б- с-? ------------------------------------- Нямаш ли мобилен телефон със себе си? 0
N--m--h----mo--l-n-te---on -ys--eb--si? Nyamash li mobilen telefon sys sebe si? N-a-a-h l- m-b-l-n t-l-f-n s-s s-b- s-? --------------------------------------- Nyamash li mobilen telefon sys sebe si?
Nabudúce buď dochvíľny (dochvíľna)! Сл-дв-щ------ -ъд--то-е--/-точ-а! Следващия път бъди точен / точна! С-е-в-щ-я п-т б-д- т-ч-н / т-ч-а- --------------------------------- Следващия път бъди точен / точна! 0
S---vashc-iya--------i to--e- /--oc--a! Sledvashchiya pyt bydi tochen / tochna! S-e-v-s-c-i-a p-t b-d- t-c-e- / t-c-n-! --------------------------------------- Sledvashchiya pyt bydi tochen / tochna!
Nabudúce choď taxíkom! С-е-в-щ---п-т -з--и та-си! Следващия път вземи такси! С-е-в-щ-я п-т в-е-и т-к-и- -------------------------- Следващия път вземи такси! 0
Sl---a-h-h--- --t --e-i -a-s-! Sledvashchiya pyt vzemi taksi! S-e-v-s-c-i-a p-t v-e-i t-k-i- ------------------------------ Sledvashchiya pyt vzemi taksi!
Nabudúce si zober dáždnik! Сле------ пъ- в---и-ча-ъ--съ- -ебе-си! Следващия път вземи чадър със себе си! С-е-в-щ-я п-т в-е-и ч-д-р с-с с-б- с-! -------------------------------------- Следващия път вземи чадър със себе си! 0
Sl-d-a---h-ya --t v---i-----yr-sy- -eb- -i! Sledvashchiya pyt vzemi chadyr sys sebe si! S-e-v-s-c-i-a p-t v-e-i c-a-y- s-s s-b- s-! ------------------------------------------- Sledvashchiya pyt vzemi chadyr sys sebe si!
Zajtra mám voľno. Утре--ъм--в---д-н-----о---н-. Утре съм свободен / свободна. У-р- с-м с-о-о-е- / с-о-о-н-. ----------------------------- Утре съм свободен / свободна. 0
U-r------s-o------/ --o---n-. Utre sym svoboden / svobodna. U-r- s-m s-o-o-e- / s-o-o-n-. ----------------------------- Utre sym svoboden / svobodna.
Stretneme sa zajtra? Д--------щн-м--тре? Да се срещнем утре? Д- с- с-е-н-м у-р-? ------------------- Да се срещнем утре? 0
D- se s-esh----m-utr-? Da se sreshchnem utre? D- s- s-e-h-h-e- u-r-? ---------------------- Da se sreshchnem utre?
Je mi ľúto, zajtra nemôžem. С------а-,-ут-е не с-ав-. Съжалявам, утре не става. С-ж-л-в-м- у-р- н- с-а-а- ------------------------- Съжалявам, утре не става. 0
S--ha--a---,---r---- s-av-. Syzhalyavam, utre ne stava. S-z-a-y-v-m- u-r- n- s-a-a- --------------------------- Syzhalyavam, utre ne stava.
Máš už na tento víkend nejaké plány? И-аш ли--е-о пр---и- з- -----н-----м--а--? Имаш ли нещо предвид за края на седмицата? И-а- л- н-щ- п-е-в-д з- к-а- н- с-д-и-а-а- ------------------------------------------ Имаш ли нещо предвид за края на седмицата? 0
Im--h li-neshc-- ---dv-d-za-k-aya na-s-d-it---a? Imash li neshcho predvid za kraya na sedmitsata? I-a-h l- n-s-c-o p-e-v-d z- k-a-a n- s-d-i-s-t-? ------------------------------------------------ Imash li neshcho predvid za kraya na sedmitsata?
Alebo si už s niekým dohodnutý (dohodnutá)? И-и ве-е --а----о-орк-? Или вече имаш уговорка? И-и в-ч- и-а- у-о-о-к-? ----------------------- Или вече имаш уговорка? 0
Il--v-c---imash ug---rka? Ili veche imash ugovorka? I-i v-c-e i-a-h u-o-o-k-? ------------------------- Ili veche imash ugovorka?
Navrhujem, aby sme sa stretli cez víkend. Пр-д--г-м да с--ср----- в---а----------ц---. Предлагам да се срещнем в края на седмицата. П-е-л-г-м д- с- с-е-н-м в к-а- н- с-д-и-а-а- -------------------------------------------- Предлагам да се срещнем в края на седмицата. 0
Pred-aga---- s- s---hchne- - kray- -a--edm--s-t-. Predlagam da se sreshchnem v kraya na sedmitsata. P-e-l-g-m d- s- s-e-h-h-e- v k-a-a n- s-d-i-s-t-. ------------------------------------------------- Predlagam da se sreshchnem v kraya na sedmitsata.
Urobíme si piknik? Д- -ап-авим п--ни-? Да направим пикник? Д- н-п-а-и- п-к-и-? ------------------- Да направим пикник? 0
D------avi--pik-ik? Da napravim piknik? D- n-p-a-i- p-k-i-? ------------------- Da napravim piknik?
Pôjdeme na pláž? Д- о-ид-- на --а--? Да отидем на плажа? Д- о-и-е- н- п-а-а- ------------------- Да отидем на плажа? 0
Da-o--d---n- pla--a? Da otidem na plazha? D- o-i-e- n- p-a-h-? -------------------- Da otidem na plazha?
Pôjdeme do hôr? Д--от-д------л----ат-? Да отидем в планината? Д- о-и-е- в п-а-и-а-а- ---------------------- Да отидем в планината? 0
D- ---de- v p-a-i---a? Da otidem v planinata? D- o-i-e- v p-a-i-a-a- ---------------------- Da otidem v planinata?
Prídem pre teba do kancelárie. Ще----взе-а от-оф--а. Ще те взема от офиса. Щ- т- в-е-а о- о-и-а- --------------------- Ще те взема от офиса. 0
S-che -- -z-m---- -fisa. Shche te vzema ot ofisa. S-c-e t- v-e-a o- o-i-a- ------------------------ Shche te vzema ot ofisa.
Prídem pre teba domov. Ще те в-ема-----ъ--. Ще те взема от къщи. Щ- т- в-е-а о- к-щ-. -------------------- Ще те взема от къщи. 0
Sh-he -e-vze-a-o- -yshc-i. Shche te vzema ot kyshchi. S-c-e t- v-e-a o- k-s-c-i- -------------------------- Shche te vzema ot kyshchi.
Prídem pre teba na autobusovú zastávku. Ще-т--в---- -- а-т---с-а-а -п----. Ще те взема от автобусната спирка. Щ- т- в-е-а о- а-т-б-с-а-а с-и-к-. ---------------------------------- Ще те взема от автобусната спирка. 0
S-ch- te -ze---o----t--usn--a -p-r--. Shche te vzema ot avtobusnata spirka. S-c-e t- v-e-a o- a-t-b-s-a-a s-i-k-. ------------------------------------- Shche te vzema ot avtobusnata spirka.

Tipy na učenie cudzích jazykov

Naučiť sa cudzí jazyk je vždy ťažké. Výslovnosť, gramatické pravidlá a slovíčka vyžadujú veľa disciplíny. Existujú však rôzne triky, ktoré nám učenie uľahčia! Predovšetkým je dôležité pozitívne myslieť. Tešte sa na nový jazyk a nové skúsenosti! Čím začnete, je v podstate jedno. Vyberte si témy, ktoré vás zaujímajú. Nie je ‘od veci’, ak sa sústredíte na počúvanie a rozprávanie. Potom si čítajte a píšte texty. Nájdite si systém, ktorý je vám blízky a sadne k vášmu každodennému životu. U prídavných mien je dobré, ak sa zároveň učíte aj opozitá. Alebo si rozvešajte po celom byte lístočky so slovíčkami. Pri športe a v aute môžete počúvať audio nahrávky. Ak vám nejaká téma príde príliš ťažká, vydýchnite si na chvíľu. Urobte si prestávku alebo sa učte niečo iné! Nestratíte tak chuť učiť sa cudzie jazyky. Zábavné je napríklad lúštiť krížovku v cudzom jazyku. Pre zmenu je dobré sledovať filmy v originálnom znení. Čítaním cudzojazyčných novín sa dozviete veľa o krajine i ľuďoch. Na internete nájdete veľa cvičení, ktoré doplnia texty učebníc. A skúste si nájsť aj priateľov, ktorí sa tiež radi učia jazyky. Nové veci sa nikdy neučte izolovane, ale vždy v kontexte! Pravidelne si všetko opakujte! Tým si Váš mozog látku dobre zapamätá. Komu stačí teória, ten by to mal hneď zabaliť! Pretože nikde inde nie je učenie efektívnejšie ako medzi rodenými hovoriacimi. Na svojich cestách si môžete písať denníček so zážitkami. Najdôležitejšie však je: nikdy to nevzdávajte!