Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   bg Кратък разговор 3

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

22 [двайсет и две]

22 [dvayset i dve]

Кратък разговор 3

[Kratyk razgovor 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Fajčíte? Пу-и-- л-? Пушите ли? П-ш-т- л-? ---------- Пушите ли? 0
Pu--i-e-l-? Pushite li? P-s-i-e l-? ----------- Pushite li?
Niekedy som fajčil. По-р-но---. По-рано да. П---а-о д-. ----------- По-рано да. 0
P---ano d-. Po-rano da. P---a-o d-. ----------- Po-rano da.
Ale teraz už nefajčím. Н- ---а--еч- -е пу--. Но сега вече не пуша. Н- с-г- в-ч- н- п-ш-. --------------------- Но сега вече не пуша. 0
N--s--- vec-e----pusha. No sega veche ne pusha. N- s-g- v-c-e n- p-s-a- ----------------------- No sega veche ne pusha.
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? П-ечи-л- Ви,-а-о-----уша? Пречи ли Ви, ако аз пуша? П-е-и л- В-, а-о а- п-ш-? ------------------------- Пречи ли Ви, ако аз пуша? 0
Prech--l- V-- ako--z---s-a? Prechi li Vi, ako az pusha? P-e-h- l- V-, a-o a- p-s-a- --------------------------- Prechi li Vi, ako az pusha?
Vôbec nie. Н---в-об-е-н-. Не, въобще не. Н-, в-о-щ- н-. -------------- Не, въобще не. 0
N-- -yo-s---e ne. Ne, vyobshche ne. N-, v-o-s-c-e n-. ----------------- Ne, vyobshche ne.
Nevadí mi to. Тов- ----и пр--и. Това не ми пречи. Т-в- н- м- п-е-и- ----------------- Това не ми пречи. 0
T-v- -e--i pr-c--. Tova ne mi prechi. T-v- n- m- p-e-h-. ------------------ Tova ne mi prechi.
Prosíte si niečo na pitie? Щ---и--е-л- -ещо? Ще пиете ли нещо? Щ- п-е-е л- н-щ-? ----------------- Ще пиете ли нещо? 0
Sh-h--pi-te li-n-s-c-o? Shche piete li neshcho? S-c-e p-e-e l- n-s-c-o- ----------------------- Shche piete li neshcho?
Koňak? Е-и----н--? Един коняк? Е-и- к-н-к- ----------- Един коняк? 0
Ed-n ko-yak? Edin konyak? E-i- k-n-a-? ------------ Edin konyak?
Nie, radšej pivo. Н-, п----о--там бира. Не, предпочитам бира. Н-, п-е-п-ч-т-м б-р-. --------------------- Не, предпочитам бира. 0
Ne- -r-d--ch--a- ----. Ne, predpochitam bira. N-, p-e-p-c-i-a- b-r-. ---------------------- Ne, predpochitam bira.
Cestujete veľa? Пъ-у--те--и----го? Пътувате ли много? П-т-в-т- л- м-о-о- ------------------ Пътувате ли много? 0
Py-uvat--li m-og-? Pytuvate li mnogo? P-t-v-t- l- m-o-o- ------------------ Pytuvate li mnogo?
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. Да,-обикн-ве---- --м--д-р---а. Да, обикновено в командировка. Д-, о-и-н-в-н- в к-м-н-и-о-к-. ------------------------------ Да, обикновено в командировка. 0
D-, --i--o-----v komandir---a. Da, obiknoveno v komandirovka. D-, o-i-n-v-n- v k-m-n-i-o-k-. ------------------------------ Da, obiknoveno v komandirovka.
Ale teraz sme tu na dovolenke. Но -е-а--ме -у------о-и---. Но сега сме тук на почивка. Н- с-г- с-е т-к н- п-ч-в-а- --------------------------- Но сега сме тук на почивка. 0
N- se-a--me--u--na--o---vka. No sega sme tuk na pochivka. N- s-g- s-e t-k n- p-c-i-k-. ---------------------------- No sega sme tuk na pochivka.
To je ale horúčava! К-к---ж---! Каква жега! К-к-а ж-г-! ----------- Каква жега! 0
Kakva-zhe--! Kakva zhega! K-k-a z-e-a- ------------ Kakva zhega!
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. Да,-дн-с -аи----а е гор---. Да, днес наистина е горещо. Д-, д-е- н-и-т-н- е г-р-щ-. --------------------------- Да, днес наистина е горещо. 0
Da- -n-s nais--n---e -o-es---o. Da, dnes naistina ye goreshcho. D-, d-e- n-i-t-n- y- g-r-s-c-o- ------------------------------- Da, dnes naistina ye goreshcho.
Poďme na balkón. Да--зл-з---н- балко--. Да излезем на балкона. Д- и-л-з-м н- б-л-о-а- ---------------------- Да излезем на балкона. 0
Da iz-eze- -- ---k---. Da izlezem na balkona. D- i-l-z-m n- b-l-o-a- ---------------------- Da izlezem na balkona.
Zajtra tu bude párty. Ут----ук щ- и-а --рти. Утре тук ще има парти. У-р- т-к щ- и-а п-р-и- ---------------------- Утре тук ще има парти. 0
U-re--u- -hch--i-- p-rt-. Utre tuk shche ima parti. U-r- t-k s-c-e i-a p-r-i- ------------------------- Utre tuk shche ima parti.
Prídete tiež? Ще--о-д-т- ли----ие? Ще дойдете ли и Вие? Щ- д-й-е-е л- и В-е- -------------------- Ще дойдете ли и Вие? 0
Sh--- doydete -- i -i-? Shche doydete li i Vie? S-c-e d-y-e-e l- i V-e- ----------------------- Shche doydete li i Vie?
Áno, tiež sme pozvaní. Да----- същ- -м--пока-ен-. Да, ние също сме поканени. Д-, н-е с-щ- с-е п-к-н-н-. -------------------------- Да, ние също сме поканени. 0
Da--ni- s-shc-o s-- --kan-n-. Da, nie syshcho sme pokaneni. D-, n-e s-s-c-o s-e p-k-n-n-. ----------------------------- Da, nie syshcho sme pokaneni.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!