Slovníček fráz

sk Učiť sa cudzie jazyky   »   bg Изучаване на чужди езици

23 [dvadsaťtri]

Učiť sa cudzie jazyky

Učiť sa cudzie jazyky

23 [двайсет и три]

23 [dvayset i tri]

Изучаване на чужди езици

[Izuchavane na chuzhdi yezitsi]

slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Kde ste sa naučili po španielsky? Къ-- с-- у---- и-------? Къде сте учили испански? 0
K--- s-- u----- i-------? Ky-- s-- u----- i-------? Kyde ste uchili ispanski? K-d- s-e u-h-l- i-p-n-k-? ------------------------?
Hovoríte aj po portugalsky? Мо---- л- д- г------- и п----------? Можете ли да говорите и португалски? 0
M------ l- d- g------- i p----------? Mo----- l- d- g------- i p----------? Mozhete li da govorite i portugalski? M-z-e-e l- d- g-v-r-t- i p-r-u-a-s-i? ------------------------------------?
Áno, a hovorím aj trochu po taliansky. Да- г----- и м---- и---------. Да, говоря и малко италиански. 0
D-, g------ i m---- i---------. Da- g------ i m---- i---------. Da, govorya i malko italianski. D-, g-v-r-a i m-l-o i-a-i-n-k-. --,---------------------------.
Myslím si, že hovoríte veľmi dobre. Ми---- ч- г------- м---- д----. Мисля, че говорите много добре. 0
M-----, c-- g------- m---- d----. Mi----- c-- g------- m---- d----. Mislya, che govorite mnogo dobre. M-s-y-, c-e g-v-r-t- m-o-o d-b-e. ------,-------------------------.
Tie jazyky sú si dosť podobné. Ез----- с- д---- б-----. Езиците са доста близки. 0
E------- s- d---- b-----. Ez------ s- d---- b-----. Ezitsite sa dosta blizki. E-i-s-t- s- d-s-a b-i-k-. ------------------------.
Rozumiem im dobre. Аз м--- д- г- р------- д----. Аз мога да ги разбирам добре. 0
A- m--- d- g- r------- d----. Az m--- d- g- r------- d----. Az moga da gi razbiram dobre. A- m-g- d- g- r-z-i-a- d-b-e. ----------------------------.
Ale rozprávať a písať je ťažké. Но г--------- и п------- с- т-----. Но говоренето и писането са трудни. 0
N- g--------- i p------- s- t-----. No g--------- i p------- s- t-----. No govoreneto i pisaneto sa trudni. N- g-v-r-n-t- i p-s-n-t- s- t-u-n-. ----------------------------------.
Robím ešte veľa chýb. Вс- о-- п---- м---- г-----. Все още правя много грешки. 0
V-- o----- p----- m---- g------. Vs- o----- p----- m---- g------. Vse oshche pravya mnogo greshki. V-e o-h-h- p-a-y- m-o-o g-e-h-i. -------------------------------.
Vždy ma opravte, prosím. Мо--- п--------- м- в-----. Моля, поправяйте ме винаги. 0
M----, p---------- m- v-----. Mo---- p---------- m- v-----. Molya, popravyayte me vinagi. M-l-a, p-p-a-y-y-e m- v-n-g-. -----,----------------------.
Vaša výslovnosť je celkom dobrá. Пр------------ В- е м---- д----. Произношението Ви е много добро. 0
P-------------- V- y- m---- d----. Pr------------- V- y- m---- d----. Proiznoshenieto Vi ye mnogo dobro. P-o-z-o-h-n-e-o V- y- m-o-o d-b-o. ---------------------------------.
Máte slabý prízvuk. Им--- с--- а-----. Имате слаб акцент. 0
I---- s--- a------. Im--- s--- a------. Imate slab aktsent. I-a-e s-a- a-t-e-t. ------------------.
Človek ľahko zistí, odkiaľ ste. Ра----- с- о----- с--. Разбира се откъде сте. 0
R------ s- o----- s--. Ra----- s- o----- s--. Razbira se otkyde ste. R-z-i-a s- o-k-d- s-e. ---------------------.
Aký je váš materinský jazyk? Ка--- е м-------- В- е---? Какъв е майчиният Ви език? 0
K---- y- m---------- V- y----? Ka--- y- m---------- V- y----? Kakyv ye maychiniyat Vi yezik? K-k-v y- m-y-h-n-y-t V- y-z-k? -----------------------------?
Chodíte na nejaký jazykový kurz? По-------- л- е----- к---? Посещавате ли езиков курс? 0
P------------ l- y------ k---? Po----------- l- y------ k---? Poseshchavate li yezikov kurs? P-s-s-c-a-a-e l- y-z-k-v k-r-? -----------------------------?
Akú učebnicu používate? Ко- у------ и---------? Кой учебник използвате? 0
K-- u------- i---------? Ko- u------- i---------? Koy uchebnik izpolzvate? K-y u-h-b-i- i-p-l-v-t-? -----------------------?
Momentálne neviem, ako sa to volá. В м------ н- з--- к-- с- к----. В момента не зная как се казва. 0
V m------ n- z---- k-- s- k----. V m------ n- z---- k-- s- k----. V momenta ne znaya kak se kazva. V m-m-n-a n- z-a-a k-k s- k-z-a. -------------------------------.
Nemôžem si spomenúť na názov. Не с- с---- з- з---------. Не се сещам за заглавието. 0
N- s- s------- z- z---------. Ne s- s------- z- z---------. Ne se seshcham za zaglavieto. N- s- s-s-c-a- z- z-g-a-i-t-. ----------------------------.
Zabudol som to. За------ г-. Забравих го. 0
Z-------- g-. Za------- g-. Zabravikh go. Z-b-a-i-h g-. ------------.

Germánske jazyky

Germánske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej rodine. Táto jazyková skupina je charakteristická fonologickými znakmi. Od iných jazykov sa teda líši rozdielmi vo fonológii. Existuje zhruba 15 germánskych jazykov. Sú materským jazykom pre 500 miliónov ľudí na svete. Presný počet jednotlivých jazykov možno určiť len ťažko. Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo o dialekt. Najvýznamnejším germánskym jazykom je angličtina. Na celom svete je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí. Po nej nasleduje nemčina a holandčina. Germánske jazyky sa delia do rôznych skupín. Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky. Severogermánske jazyky sú jazyky škandinávske. Angličtina, nemčina a holandčina patria do západogermánskych jazykov. Všetky východogermánske jazyky vymreli. Patrila k nim napríklad gótština. Kolonizáciou došlo k rozšíreniu germánskych jazykov do celého sveta. Preto sa holandsky dorozumiete aj v Karibiku či v Južnej Afrike. Všetky germánske jazyky majú spoločné korene. To, či existoval jednotný prajazyk, nie je isté. Okrem toho existuje len veľmi málo starých germánskych textov. Na rozdiel od románskych jazykov neexistujú takmer žiadne zdroje. Výskum germánskych jazykov je preto ťažší. Aj o kultúre Germánov toho vieme relatívne málo. Germánske národy neboli jednotné. Neexistovala ani spoločná identita. Veda tak musí čerpať z cudzích zdrojov. Nebyť Grékov a Rimanov vedeli by sme o Germánoch len veľmi málo!