Slovníček fráz

sk Minulý čas modálnych slovies 2   »   bg Минало време на модалните глаголи 2

88 [osemdesiatosem]

Minulý čas modálnych slovies 2

Minulý čas modálnych slovies 2

88 [осемдесет и осем]

88 [osemdeset i osem]

Минало време на модалните глаголи 2

[Minalo vreme na modalnite glagoli 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Môj syn sa nechcel hrať s bábikou. Моят-с-- -е иск--е д- си -гр-- с--у-ла-а. Моят син не искаше да си играе с куклата. М-я- с-н н- и-к-ш- д- с- и-р-е с к-к-а-а- ----------------------------------------- Моят син не искаше да си играе с куклата. 0
M-ya- s-n n---s--she-da ---ig-a- s----l-t-. Moyat sin ne iskashe da si igrae s kuklata. M-y-t s-n n- i-k-s-e d- s- i-r-e s k-k-a-a- ------------------------------------------- Moyat sin ne iskashe da si igrae s kuklata.
Moja dcéra nechcela hrať futbal. Моя---д---р- н------ш--------ае-------. Моята дъщеря не искаше да играе футбол. М-я-а д-щ-р- н- и-к-ш- д- и-р-е ф-т-о-. --------------------------------------- Моята дъщеря не искаше да играе футбол. 0
Mo---a -y-h---r-a n--iska--e d--i--ae ----o-. Moyata dyshcherya ne iskashe da igrae futbol. M-y-t- d-s-c-e-y- n- i-k-s-e d- i-r-e f-t-o-. --------------------------------------------- Moyata dyshcherya ne iskashe da igrae futbol.
Moja žena so mnou nechcela hrať šach. М-ят--жен-----искаше -а-иг-а- с -е---- -ах. Моята жена не искаше да играе с мен на шах. М-я-а ж-н- н- и-к-ш- д- и-р-е с м-н н- ш-х- ------------------------------------------- Моята жена не искаше да играе с мен на шах. 0
M-yat---hen- ne-i----h- da--gra- s -----a sh-kh. Moyata zhena ne iskashe da igrae s men na shakh. M-y-t- z-e-a n- i-k-s-e d- i-r-e s m-n n- s-a-h- ------------------------------------------------ Moyata zhena ne iskashe da igrae s men na shakh.
Moje deti sa nechceli prechádzať. М------еца не-и---х------е --зх-ж---. Моите деца не искаха да се разхождат. М-и-е д-ц- н- и-к-х- д- с- р-з-о-д-т- ------------------------------------- Моите деца не искаха да се разхождат. 0
Moi-e-detsa ----s---ha da s--r---hozhda-. Moite detsa ne iskakha da se razkhozhdat. M-i-e d-t-a n- i-k-k-a d- s- r-z-h-z-d-t- ----------------------------------------- Moite detsa ne iskakha da se razkhozhdat.
Nechceli upratať izbu. Те----ис-а----- ра-тр---т с---т-. Те не искаха да разтребят стаята. Т- н- и-к-х- д- р-з-р-б-т с-а-т-. --------------------------------- Те не искаха да разтребят стаята. 0
T--ne---k-kha da-----r-b--t s--y-t-. Te ne iskakha da raztrebyat stayata. T- n- i-k-k-a d- r-z-r-b-a- s-a-a-a- ------------------------------------ Te ne iskakha da raztrebyat stayata.
Nechceli ísť do postele. Те-н------ха -а -и лягат. Те не искаха да си лягат. Т- н- и-к-х- д- с- л-г-т- ------------------------- Те не искаха да си лягат. 0
T---e---k---a da-si lyag-t. Te ne iskakha da si lyagat. T- n- i-k-k-a d- s- l-a-a-. --------------------------- Te ne iskakha da si lyagat.
Nesmel jesť zmrzlinu. То-----бива----- -д- с-а-оле-. Той не биваше да яде сладолед. Т-й н- б-в-ш- д- я-е с-а-о-е-. ------------------------------ Той не биваше да яде сладолед. 0
T-y-ne -i-as-e da y-d---la--led. Toy ne bivashe da yade sladoled. T-y n- b-v-s-e d- y-d- s-a-o-e-. -------------------------------- Toy ne bivashe da yade sladoled.
Nesmel jesť čokoládu. Т-й--е---ваш---- яд- ш--ола-. Той не биваше да яде шоколад. Т-й н- б-в-ш- д- я-е ш-к-л-д- ----------------------------- Той не биваше да яде шоколад. 0
To- ne bivas-- d- yad- sh--ol-d. Toy ne bivashe da yade shokolad. T-y n- b-v-s-e d- y-d- s-o-o-a-. -------------------------------- Toy ne bivashe da yade shokolad.
Nesmel jesť bonbóny. То-----би-а-е д--я-е бонбо--. Той не биваше да яде бонбони. Т-й н- б-в-ш- д- я-е б-н-о-и- ----------------------------- Той не биваше да яде бонбони. 0
To- -- b----h---a y--- bo--o-i. Toy ne bivashe da yade bonboni. T-y n- b-v-s-e d- y-d- b-n-o-i- ------------------------------- Toy ne bivashe da yade bonboni.
Mohol som si niečo želať. Мож-х д- си -о--л---н--о. Можех да си пожелая нещо. М-ж-х д- с- п-ж-л-я н-щ-. ------------------------- Можех да си пожелая нещо. 0
Mozhe-h--- ---p--h--ay- n-shch-. Mozhekh da si pozhelaya neshcho. M-z-e-h d- s- p-z-e-a-a n-s-c-o- -------------------------------- Mozhekh da si pozhelaya neshcho.
Mohla som si kúpiť šaty. М---х-д- ---купя-ро-л-. Можех да си купя рокля. М-ж-х д- с- к-п- р-к-я- ----------------------- Можех да си купя рокля. 0
Mo-hekh -a--i--upy- -okl--. Mozhekh da si kupya roklya. M-z-e-h d- s- k-p-a r-k-y-. --------------------------- Mozhekh da si kupya roklya.
Mohol som si vziať pralinku. Мо-ех -- си----ма---нб-н. Можех да си взема бонбон. М-ж-х д- с- в-е-а б-н-о-. ------------------------- Можех да си взема бонбон. 0
Moz--kh----si v--ma -o-bon. Mozhekh da si vzema bonbon. M-z-e-h d- s- v-e-a b-n-o-. --------------------------- Mozhekh da si vzema bonbon.
Mohol si v lietadle fajčiť? М----е-ли -а -у--- в с-----т-? Можеше ли да пушиш в самолета? М-ж-ш- л- д- п-ш-ш в с-м-л-т-? ------------------------------ Можеше ли да пушиш в самолета? 0
Mo--e-h---i-d- pu-hi---- s-m--e--? Mozheshe li da pushish v samoleta? M-z-e-h- l- d- p-s-i-h v s-m-l-t-? ---------------------------------- Mozheshe li da pushish v samoleta?
Mohol si v nemocnici piť pivo? М-ж-ш---- да----- би---в---лн-цата? Можеше ли да пиеш бира в болницата? М-ж-ш- л- д- п-е- б-р- в б-л-и-а-а- ----------------------------------- Можеше ли да пиеш бира в болницата? 0
Mo-h-sh---i da -i--h---ra-v b-ln--sata? Mozheshe li da piesh bira v bolnitsata? M-z-e-h- l- d- p-e-h b-r- v b-l-i-s-t-? --------------------------------------- Mozheshe li da piesh bira v bolnitsata?
Mohol si vziať psa do hotela? Мо--ш--ли ---в---еш-к-че---в-х-т-ла? Можеше ли да вземеш кучето в хотела? М-ж-ш- л- д- в-е-е- к-ч-т- в х-т-л-? ------------------------------------ Можеше ли да вземеш кучето в хотела? 0
M---e--e -- da--z--esh -u-h------k--te--? Mozheshe li da vzemesh kucheto v khotela? M-z-e-h- l- d- v-e-e-h k-c-e-o v k-o-e-a- ----------------------------------------- Mozheshe li da vzemesh kucheto v khotela?
Cez prázdniny mohli deti zostať dlho vonku. Пр---вак-нц-ята д----а--ож-ха -а-----в-- -ъ-г- --вън. През ваканцията децата можеха да остават дълго навън. П-е- в-к-н-и-т- д-ц-т- м-ж-х- д- о-т-в-т д-л-о н-в-н- ----------------------------------------------------- През ваканцията децата можеха да остават дълго навън. 0
Pre- --k--tsiya-- -ets-----oz-e-ha -- ---a-a--dyl-- -avyn. Prez vakantsiyata detsata mozhekha da ostavat dylgo navyn. P-e- v-k-n-s-y-t- d-t-a-a m-z-e-h- d- o-t-v-t d-l-o n-v-n- ---------------------------------------------------------- Prez vakantsiyata detsata mozhekha da ostavat dylgo navyn.
Mohli sa dlho hrať na dvore. Те-----х- --л-- да и-ра-- -а----ра. Те можеха дълго да играят на двора. Т- м-ж-х- д-л-о д- и-р-я- н- д-о-а- ----------------------------------- Те можеха дълго да играят на двора. 0
Te m--h-k-a----go -----ra--t--a -----. Te mozhekha dylgo da igrayat na dvora. T- m-z-e-h- d-l-o d- i-r-y-t n- d-o-a- -------------------------------------- Te mozhekha dylgo da igrayat na dvora.
Mohli zostať dlho hore. Т--м--ех--дълго -а-н- се приби--т. Те можеха дълго да не се прибират. Т- м-ж-х- д-л-о д- н- с- п-и-и-а-. ---------------------------------- Те можеха дълго да не се прибират. 0
T--mo---k-a -yl---da ---s------irat. Te mozhekha dylgo da ne se pribirat. T- m-z-e-h- d-l-o d- n- s- p-i-i-a-. ------------------------------------ Te mozhekha dylgo da ne se pribirat.

Ako zdolať zabúdanie?

Učenie nie je vždy ľahké. Aj keď je zábavné, môže byť náročné. Keď sa však niečo naučíme, máme z toho radosť. Sme pyšní na seba a na pokrok, ktorý sme dosiahli. To, čo sme sa naučili, môžeme bohužiaľ zase zabudnúť. Je to častý problém zvlášť v prípade jazykov. Väčšina z nás sa jeden alebo viac jazykov naučí v škole. Po skončení školy tieto znalosti často zmiznú. Cudzí jazyk už takmer nevieme. V bežnom živote používame väčšinou svoj materinský jazyk. Veľa cudzích jazykov používame iba na dovolenke. Ak sa však vedomosti pravidelne neaktivujú, strácame ich. Náš mozog potrebuje tréning. Dá sa povedať, že funguje ako sval. A taký sval sa musí precvičovať, inak sa oslabí. Existujú však spôsoby ako zabúdaniu zabrániť. Najdôležitejšie je opakovane využívať to, čo ste sa naučili. Nápomocné môžu byť pritom pevné rituály. Na každý deň v týždni si môžete naplánovať nejakú úlohu. Napríklad v pondelok si môžete prečítať knihu v cudzom jazyku. V stredu počúvať cudzí rozhlas. V piatok si v cudzom jazyku napísať denník. Striedate tak čítanie, počúvanie a písanie. Tým sa vaše vedomosti precvičujú rôznymi spôsobmi. Všetky tieto úkony nemusia trvať dlho; stačí polhodina. Je ale dôležité, aby ste trénovali pravidelne! Štúdie ukazujú, že to, čo ste sa naučili, zostáva v mozgu celé desaťročia. Musíte to však znovu vytiahnuť zo šuplíka ...