Slovníček fráz

sk veľký – malý   »   bg голям – малък

68 [šesťdesiatosem]

veľký – malý

veľký – malý

68 [шейсет и осем]

68 [sheyset i osem]

голям – малък

[golyam – malyk]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
veľký a malý г--я--- ма--к г---- и м---- г-л-м и м-л-к ------------- голям и малък 0
go---m i--a--k g----- i m---- g-l-a- i m-l-k -------------- golyam i malyk
Slon je veľký. Сл-н-т-- голя-. С----- е г----- С-о-ъ- е г-л-м- --------------- Слонът е голям. 0
Sl--y- ye--oly--. S----- y- g------ S-o-y- y- g-l-a-. ----------------- Slonyt ye golyam.
Myš je malá. Мишк--а е---л-а. М------ е м----- М-ш-а-а е м-л-а- ---------------- Мишката е малка. 0
M--h-a---ye -a--a. M------- y- m----- M-s-k-t- y- m-l-a- ------------------ Mishkata ye malka.
tmavý a svetlý тъ-е--и--ве--л т---- и с----- т-м-н и с-е-ъ- -------------- тъмен и светъл 0
ty--- i -ve--l t---- i s----- t-m-n i s-e-y- -------------- tymen i svetyl
Noc je tmavá. Н-щ-----тъмн-. Н---- е т----- Н-щ-а е т-м-а- -------------- Нощта е тъмна. 0
Nos-c----y--t-mna. N------- y- t----- N-s-c-t- y- t-m-a- ------------------ Noshchta ye tymna.
Deň je svetlý. Д-нят---све--л. Д---- е с------ Д-н-т е с-е-ъ-. --------------- Денят е светъл. 0
D-n-a- ye -ve---. D----- y- s------ D-n-a- y- s-e-y-. ----------------- Denyat ye svetyl.
starý a mladý стар и м--д с--- и м--- с-а- и м-а- ----------- стар и млад 0
star-- mlad s--- i m--- s-a- i m-a- ----------- star i mlad
Náš dedko je veľmi starý. Н-ш-я--дя---е---ог- с-а-. Н----- д--- е м---- с---- Н-ш-я- д-д- е м-о-о с-а-. ------------------------- Нашият дядо е много стар. 0
N--hiyat-d-a-- ye-m---- st--. N------- d---- y- m---- s---- N-s-i-a- d-a-o y- m-o-o s-a-. ----------------------------- Nashiyat dyado ye mnogo star.
Pred 70 rokmi bol ešte mladý. П-е-и -- -од-ни-- бил -щ-----д. П---- 7- г----- е б-- о-- м---- П-е-и 7- г-д-н- е б-л о-е м-а-. ------------------------------- Преди 70 години е бил още млад. 0
P-ed- 70 --d--i ye b-l------e -la-. P---- 7- g----- y- b-- o----- m---- P-e-i 7- g-d-n- y- b-l o-h-h- m-a-. ----------------------------------- Predi 70 godini ye bil oshche mlad.
pekný a škaredý к-аси- и---озен к----- и г----- к-а-и- и г-о-е- --------------- красив и грозен 0
kr-si- i---oz-n k----- i g----- k-a-i- i g-o-e- --------------- krasiv i grozen
Motýľ je pekný. Пеперу-а-а е--рас-в-. П--------- е к------- П-п-р-д-т- е к-а-и-а- --------------------- Пеперудата е красива. 0
Pe-e-uda-- y- ---si--. P--------- y- k------- P-p-r-d-t- y- k-a-i-a- ---------------------- Peperudata ye krasiva.
Pavúk je škaredý. П--к---е----зен. П----- е г------ П-я-ъ- е г-о-е-. ---------------- Паякът е грозен. 0
P--a-yt-ye g----n. P------ y- g------ P-y-k-t y- g-o-e-. ------------------ Payakyt ye grozen.
tlstý a chudý де--- и-сл-б д---- и с--- д-б-л и с-а- ------------ дебел и слаб 0
d---l-i ---b d---- i s--- d-b-l i s-a- ------------ debel i slab
Ženа, vážiaca 100 kilogramov, je tlstá. Же-а-с---гло-1-0 ки-----ма-е------а. Ж--- с т---- 1-- к-------- е д------ Ж-н- с т-г-о 1-0 к-л-г-а-а е д-б-л-. ------------------------------------ Жена с тегло 100 килограма е дебела. 0
Zh----- t-g---10- -i-----ma -- d-be-a. Z---- s t---- 1-- k-------- y- d------ Z-e-a s t-g-o 1-0 k-l-g-a-a y- d-b-l-. -------------------------------------- Zhena s teglo 100 kilograma ye debela.
Muž, vážiaci 50 kilogramov, je chudý. М-ж --тегл- 5- -и-огра-- - сл--. М-- с т---- 5- к-------- е с---- М-ж с т-г-о 5- к-л-г-а-а е с-а-. -------------------------------- Мъж с тегло 50 килограма е слаб. 0
Myz--s --glo -0-k---g--m- y--sla-. M--- s t---- 5- k-------- y- s---- M-z- s t-g-o 5- k-l-g-a-a y- s-a-. ---------------------------------- Myzh s teglo 50 kilograma ye slab.
drahý a lacný с-ъ- - е--ин с--- и е---- с-ъ- и е-т-н ------------ скъп и евтин 0
s-yp-i---vtin s--- i y----- s-y- i y-v-i- ------------- skyp i yevtin
Auto je drahé. К-л-та е-с-ъ-а. К----- е с----- К-л-т- е с-ъ-а- --------------- Колата е скъпа. 0
Ko------- sk--a. K----- y- s----- K-l-t- y- s-y-a- ---------------- Kolata ye skypa.
Noviny sú lacné. Ве-тни--- -----ин. В-------- е е----- В-с-н-к-т е е-т-н- ------------------ Вестникът е евтин. 0
Ves---kyt y- yev-i-. V-------- y- y------ V-s-n-k-t y- y-v-i-. -------------------- Vestnikyt ye yevtin.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Striedanie kódov

Stále viac ľudí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Vedia potom hovoriť viac ako jedným jazykom. Mnohí z nich často jednotlivé jazyky striedajú. Na základe situácie sa rozhodnú, ktorý jazyk uplatnia. Hovoria napríklad iným jazykom v práci a iným doma. Prispôsobujú sa tak svojmu prostrediu. Môže sa ale tiež stať, že sa jazyky menia spontánne. Tento fenomén sa nazýva striedanie kódov. Pri striedaní kódov hovorca prepne na iný jazyk uprostred reči. Môže k tomu mať mnoho dôvodov. Často nemôže v jednom jazyku nájsť vhodné slovo. Vyjadrí sa potom lepšie v inom jazyku. Alebo sa človek cíti istejšie v jednom z jazykov. Používajú potom tento jazyk pre osobné účely. Niekedy určité slovo v danom jazyku neexistuje. Človek musí teda použiť jazyk iný. Alebo ľudia zmenia jazyk preto, aby im nebolo rozumieť. Striedanie kódov teda funguje ako tajný jazyk. Kedysi sa striedanie jazykov kritizovalo. Malo sa za to, že takýto človek nevie žiadny jazyk poriadne. Dnes sa na to nahliada inak. Striedanie kódov sa považuje za špeciálnu jazykovú schopnosť. Môže byť zaujímavé pozorovať ľudí pri striedaní kódov. Často nestriedajú len jazyk, ktorým hovoria. Menia aj iné prvky komunikácie. Mnohí hovoria druhým jazykom rýchlejšie, hlasnejšie alebo dôraznejšie. Alebo začnú naraz používať viac gest a mimiky. Striedanie kódov sa tak trochu stáva aj striedaním kultúr ...