Slovníček fráz

sk V škole   »   bg В училище

4 [štyri]

V škole

V škole

4 [четири]

4 [chetiri]

В училище

[V uchilishche]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Kde sme? К----см-? Къде сме? К-д- с-е- --------- Къде сме? 0
K--- --e? Kyde sme? K-d- s-e- --------- Kyde sme?
Sme v škole. Ни- см--- у-илище. Ние сме в училище. Н-е с-е в у-и-и-е- ------------------ Ние сме в училище. 0
N----me------il----he. Nie sme v uchilishche. N-e s-e v u-h-l-s-c-e- ---------------------- Nie sme v uchilishche.
Máme vyučovanie. И-ам- ---ов-. Имаме часове. И-а-е ч-с-в-. ------------- Имаме часове. 0
I-am---h-so-e. Imame chasove. I-a-e c-a-o-e- -------------- Imame chasove.
To sú žiaci. Т----с--у-ениц---. Това са учениците. Т-в- с- у-е-и-и-е- ------------------ Това са учениците. 0
To---sa-uchen---i-e. Tova sa uchenitsite. T-v- s- u-h-n-t-i-e- -------------------- Tova sa uchenitsite.
To je učiteľka. Т-ва е-у--т-л-ата. Това е учителката. Т-в- е у-и-е-к-т-. ------------------ Това е учителката. 0
To-a--- uchite-k-ta. Tova ye uchitelkata. T-v- y- u-h-t-l-a-a- -------------------- Tova ye uchitelkata.
To je trieda. То-а-е ---сът. Това е класът. Т-в- е к-а-ъ-. -------------- Това е класът. 0
T--a----kl-sy-. Tova ye klasyt. T-v- y- k-a-y-. --------------- Tova ye klasyt.
Čo robíme? Как-------------? Какво правим ние? К-к-о п-а-и- н-е- ----------------- Какво правим ние? 0
K--vo-pra-i-----? Kakvo pravim nie? K-k-o p-a-i- n-e- ----------------- Kakvo pravim nie?
Učíme sa. Н-е-у--м. Ние учим. Н-е у-и-. --------- Ние учим. 0
N-e--ch-m. Nie uchim. N-e u-h-m- ---------- Nie uchim.
Učíme sa jazyk. Н-е-учим-е-и-. Ние учим език. Н-е у-и- е-и-. -------------- Ние учим език. 0
Ni--u-hi- ----k. Nie uchim yezik. N-e u-h-m y-z-k- ---------------- Nie uchim yezik.
Učím sa angličtinu. А----а----л-йски. Аз уча английски. А- у-а а-г-и-с-и- ----------------- Аз уча английски. 0
A- -ch- --------i. Az ucha angliyski. A- u-h- a-g-i-s-i- ------------------ Az ucha angliyski.
Učíš sa španielčinu. Т--уч-- --пан--и. Ти учиш испански. Т- у-и- и-п-н-к-. ----------------- Ти учиш испански. 0
Ti-uchis- -s-ansk-. Ti uchish ispanski. T- u-h-s- i-p-n-k-. ------------------- Ti uchish ispanski.
Učí sa nemčinu. То- у-- -ем-ки. Той учи немски. Т-й у-и н-м-к-. --------------- Той учи немски. 0
T-y-u-hi ---s-i. Toy uchi nemski. T-y u-h- n-m-k-. ---------------- Toy uchi nemski.
Učíme sa francúzštinu. Н---учим-ф-ен-ки. Ние учим френски. Н-е у-и- ф-е-с-и- ----------------- Ние учим френски. 0
N-- uchim--r---ki. Nie uchim frenski. N-e u-h-m f-e-s-i- ------------------ Nie uchim frenski.
Učíte sa taliančinu. Вие -ч--е ------нск-. Вие учите италиански. В-е у-и-е и-а-и-н-к-. --------------------- Вие учите италиански. 0
Vie-uchi----tali-n---. Vie uchite italianski. V-e u-h-t- i-a-i-n-k-. ---------------------- Vie uchite italianski.
Učia sa ruštinu. Те у-----уск-. Те учат руски. Т- у-а- р-с-и- -------------- Те учат руски. 0
Te u-------sk-. Te uchat ruski. T- u-h-t r-s-i- --------------- Te uchat ruski.
Učiť sa jazyky je zaujímavé. Д- -е---ат ----и е и-тер-сно. Да се учат езици е интересно. Д- с- у-а- е-и-и е и-т-р-с-о- ----------------------------- Да се учат езици е интересно. 0
D- -e uc--- ye-i-s---- --tere-no. Da se uchat yezitsi ye interesno. D- s- u-h-t y-z-t-i y- i-t-r-s-o- --------------------------------- Da se uchat yezitsi ye interesno.
Chceme rozumieť ľuďom. Ни- искам--да -азб----е --р--а. Ние искаме да разбираме хората. Н-е и-к-м- д- р-з-и-а-е х-р-т-. ------------------------------- Ние искаме да разбираме хората. 0
N-e --ka-- -- r-zb-r--e k------. Nie iskame da razbirame khorata. N-e i-k-m- d- r-z-i-a-e k-o-a-a- -------------------------------- Nie iskame da razbirame khorata.
Chceme sa rozprávať s ľuďmi. Н-е иск--- -- ра--о------ - -ората. Ние искаме да разговаряме с хората. Н-е и-к-м- д- р-з-о-а-я-е с х-р-т-. ----------------------------------- Ние искаме да разговаряме с хората. 0
N-e-i---m- d- r--g------m- - --o-ata. Nie iskame da razgovaryame s khorata. N-e i-k-m- d- r-z-o-a-y-m- s k-o-a-a- ------------------------------------- Nie iskame da razgovaryame s khorata.

Deň materinského jazyka

Máte radi svoju materčinu? Potom môžete oslavovať. A to vždy 21. februára! Je to medzinárodný deň materinského jazyka. Oslavuje sa od roku 2000. Vyhlásilo ho UNESCO. UNESCO je sekciou Organizácie spojených národov. Zameriava sa na oblasť vedy, kultúry a vzdelania. UNESCO usiluje o zachovanie kultúrneho dedičstva ľudstva. Aj jazyk je kultúrnym dedičstvom. Preto ho musíme chrániť, kultivovať a podporovať. 21. februára slávime jazykovú rozmanitosť. Na celom svete sa hovorí cca 6 000 - 7 000 jazykmi. Polovici z nich však hrozí vymretie. Každé dva týždne navždy zmizne jeden jazyk. Každý jazyk je však výnimočnou pokladnicou poznania. Jazyk odráža znalosti národov. Dejiny národa sa odrážajú v jeho jazyku. Jazykom sa odovzdávajú skúsenosti a tradície. Materinský jazyk je teda súčasťou identity každého národa. Keď jazyk vymrie, stratíme viac než len slová. A 21. februára by sa na to nemalo zabúdať. Ľudia by mali pochopiť, aký význam jazyky majú. A mali by popremýšľať nad tým, čo môžu urobiť pre ich zachovanie. Ukážte teda svojmu jazyku, ako veľmi je pre Vás dôležitý! Môžete mu treba upiecť tortu. S krásnym nápisom z cukru. Samozrejme vo svojej materčine!