Slovníček fráz

sk V prírode   »   sr У природи

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [двадесет и шест]

26 [dvadeset i šest]

У природи

U prirodi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? Ви--ш--и-т-м----лу? В____ л_ т___ к____ В-д-ш л- т-м- к-л-? ------------------- Видиш ли тамо кулу? 0
Vidi- -i t-m----lu? V____ l_ t___ k____ V-d-š l- t-m- k-l-? ------------------- Vidiš li tamo kulu?
Vidíš tamten vrch? Вид-ш ли та----ла-ину? В____ л_ т___ п_______ В-д-ш л- т-м- п-а-и-у- ---------------------- Видиш ли тамо планину? 0
V-diš----t--- p-a--nu? V____ l_ t___ p_______ V-d-š l- t-m- p-a-i-u- ---------------------- Vidiš li tamo planinu?
Vidíš tamtú dedinu? Види- -и -а-о--ело? В____ л_ т___ с____ В-д-ш л- т-м- с-л-? ------------------- Видиш ли тамо село? 0
V---š-l- t-m---elo? V____ l_ t___ s____ V-d-š l- t-m- s-l-? ------------------- Vidiš li tamo selo?
Vidíš tamtú rieku? В--и- ли-та-о -еку? В____ л_ т___ р____ В-д-ш л- т-м- р-к-? ------------------- Видиш ли тамо реку? 0
V-diš ---ta-o---ku? V____ l_ t___ r____ V-d-š l- t-m- r-k-? ------------------- Vidiš li tamo reku?
Vidíš tamten most? Ви-иш-ли --мо--о-т? В____ л_ т___ м____ В-д-ш л- т-м- м-с-? ------------------- Видиш ли тамо мост? 0
Vi--š li-ta----ost? V____ l_ t___ m____ V-d-š l- t-m- m-s-? ------------------- Vidiš li tamo most?
Vidíš tamto jazero? Ви-и- л--т--о -ез--о? В____ л_ т___ ј______ В-д-ш л- т-м- ј-з-р-? --------------------- Видиш ли тамо језеро? 0
Vid----- -----j-ze--? V____ l_ t___ j______ V-d-š l- t-m- j-z-r-? --------------------- Vidiš li tamo jezero?
Tamten vták sa mi páči. Он--п--ца-т--о-м- ---с-и-а. О__ п____ т___ м_ с_ с_____ О-а п-и-а т-м- м- с- с-и-а- --------------------------- Она птица тамо ми се свиђа. 0
On- -tica -a----i--e-s-iđ-. O__ p____ t___ m_ s_ s_____ O-a p-i-a t-m- m- s- s-i-a- --------------------------- Ona ptica tamo mi se sviđa.
Tamten strom sa mi páči. Он- --в--та-о-ми----свиђ-. О__ д___ т___ м_ с_ с_____ О-о д-в- т-м- м- с- с-и-а- -------------------------- Оно дрво тамо ми се свиђа. 0
O---dr-o t-m--m--s- ---đa. O__ d___ t___ m_ s_ s_____ O-o d-v- t-m- m- s- s-i-a- -------------------------- Ono drvo tamo mi se sviđa.
Tamten kameň sa mi páči. О--ј --ме- --д---- -е-с--ђ-. О___ к____ о___ м_ с_ с_____ О-а- к-м-н о-д- м- с- с-и-а- ---------------------------- Овај камен овде ми се свиђа. 0
O-aj k-m----vde mi-s---v-đ-. O___ k____ o___ m_ s_ s_____ O-a- k-m-n o-d- m- s- s-i-a- ---------------------------- Ovaj kamen ovde mi se sviđa.
Tamten park sa mi páči. Он-ј ---к--а-- м---е -в-ђа. О___ п___ т___ м_ с_ с_____ О-а- п-р- т-м- м- с- с-и-а- --------------------------- Онај парк тамо ми се свиђа. 0
O-aj ---k---m--mi s--svi-a. O___ p___ t___ m_ s_ s_____ O-a- p-r- t-m- m- s- s-i-a- --------------------------- Onaj park tamo mi se sviđa.
Tamtá záhrada sa mi páči. О-а- в-т -амо--и-с- с---а. О___ в__ т___ м_ с_ с_____ О-а- в-т т-м- м- с- с-и-а- -------------------------- Онај врт тамо ми се свиђа. 0
On-- v-t tamo ---s---v---. O___ v__ t___ m_ s_ s_____ O-a- v-t t-m- m- s- s-i-a- -------------------------- Onaj vrt tamo mi se sviđa.
Tamten kvet sa mi páči. Ов-ј цв----вд- ми--е-св-ђа. О___ ц___ о___ м_ с_ с_____ О-а- ц-е- о-д- м- с- с-и-а- --------------------------- Овај цвет овде ми се свиђа. 0
O-a--c-e- ov-- -i -e--v---. O___ c___ o___ m_ s_ s_____ O-a- c-e- o-d- m- s- s-i-a- --------------------------- Ovaj cvet ovde mi se sviđa.
Páči sa mi to. М-сли--да-је ---о. М_____ д_ ј_ л____ М-с-и- д- ј- л-п-. ------------------ Мислим да је лепо. 0
Mis-im da-je-l--o. M_____ d_ j_ l____ M-s-i- d- j- l-p-. ------------------ Mislim da je lepo.
Je to zaujímavé. М-с----да--- и--ер--а-т-о. М_____ д_ ј_ и____________ М-с-и- д- ј- и-т-р-с-н-н-. -------------------------- Мислим да је интересантно. 0
Mislim -- -e i-t-r-san-n-. M_____ d_ j_ i____________ M-s-i- d- j- i-t-r-s-n-n-. -------------------------- Mislim da je interesantno.
Je to nádherné. Ми-ли- ----е--рел---. М_____ д_ ј_ п_______ М-с-и- д- ј- п-е-е-о- --------------------- Мислим да је прелепо. 0
M--l-m--a-----re-epo. M_____ d_ j_ p_______ M-s-i- d- j- p-e-e-o- --------------------- Mislim da je prelepo.
Je to škaredé. М---и------е--уж-о. М_____ д_ ј_ р_____ М-с-и- д- ј- р-ж-о- ------------------- Мислим да је ружно. 0
M-s-im ---------no. M_____ d_ j_ r_____ M-s-i- d- j- r-ž-o- ------------------- Mislim da je ružno.
Je to nudné. Ми-ли-----ј- дос-д--. М_____ д_ ј_ д_______ М-с-и- д- ј- д-с-д-о- --------------------- Мислим да је досадно. 0
Mis--- -a--- -osad-o. M_____ d_ j_ d_______ M-s-i- d- j- d-s-d-o- --------------------- Mislim da je dosadno.
Je to hrozné. М-с--- д--ј- ст-ашн-. М_____ д_ ј_ с_______ М-с-и- д- ј- с-р-ш-о- --------------------- Мислим да је страшно. 0
M-sl------j------š-o. M_____ d_ j_ s_______ M-s-i- d- j- s-r-š-o- --------------------- Mislim da je strašno.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!