Slovníček fráz

sk V prírode   »   zh 在大自然里

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26[二十六]

26 [Èrshíliù]

在大自然里

[zài dà zìrán lǐ]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? 你-看- -里的-塔 了-- ? 你 看见 那里的 塔 了 吗 ? 你 看- 那-的 塔 了 吗 ? ---------------- 你 看见 那里的 塔 了 吗 ? 0
nǐ ----i---n--ǐ -- t-le ma? nǐ kànjiàn nàlǐ de tǎle ma? n- k-n-i-n n-l- d- t-l- m-? --------------------------- nǐ kànjiàn nàlǐ de tǎle ma?
Vidíš tamten vrch? 你 看见 --的 ---- --吗-? 你 看见 那里的 那座 山 了 吗 ? 你 看- 那-的 那- 山 了 吗 ? ------------------- 你 看见 那里的 那座 山 了 吗 ? 0
N- -à---à--nàlǐ-d- n- zuò --ān-e---? Nǐ kànjiàn nàlǐ dì nà zuò shānle ma? N- k-n-i-n n-l- d- n- z-ò s-ā-l- m-? ------------------------------------ Nǐ kànjiàn nàlǐ dì nà zuò shānle ma?
Vidíš tamtú dedinu? 你-看--那-的 -庄 - 吗-? 你 看见 那里的 村庄 了 吗 ? 你 看- 那-的 村- 了 吗 ? ----------------- 你 看见 那里的 村庄 了 吗 ? 0
Nǐ kànj--n-n-l- -----n-h--ng-- m-? Nǐ kànjiàn nàlǐ de cūnzhuāngle ma? N- k-n-i-n n-l- d- c-n-h-ā-g-e m-? ---------------------------------- Nǐ kànjiàn nàlǐ de cūnzhuāngle ma?
Vidíš tamtú rieku? 你-看见---的-那--河-了-吗-? 你 看见 那里的 那条 河 了 吗 ? 你 看- 那-的 那- 河 了 吗 ? ------------------- 你 看见 那里的 那条 河 了 吗 ? 0
N- k----à--n--- d- -à -iáo h----m-? Nǐ kànjiàn nàlǐ dì nà tiáo héle ma? N- k-n-i-n n-l- d- n- t-á- h-l- m-? ----------------------------------- Nǐ kànjiàn nàlǐ dì nà tiáo héle ma?
Vidíš tamten most? 你 -见 那-的--座 桥 了 --? 你 看见 那里的 那座 桥 了 吗 ? 你 看- 那-的 那- 桥 了 吗 ? ------------------- 你 看见 那里的 那座 桥 了 吗 ? 0
Nǐ k--j-àn -à-- -ì -à --ò q---l----? Nǐ kànjiàn nàlǐ dì nà zuò qiáole ma? N- k-n-i-n n-l- d- n- z-ò q-á-l- m-? ------------------------------------ Nǐ kànjiàn nàlǐ dì nà zuò qiáole ma?
Vidíš tamto jazero? 你----那里--- 了-- ? 你 看见 那里的 湖 了 吗 ? 你 看- 那-的 湖 了 吗 ? ---------------- 你 看见 那里的 湖 了 吗 ? 0
Nǐ --nji-- ---ǐ-d- h-l---a? Nǐ kànjiàn nàlǐ de húle ma? N- k-n-i-n n-l- d- h-l- m-? --------------------------- Nǐ kànjiàn nàlǐ de húle ma?
Tamten vták sa mi páči. 我 喜欢 那只 鸟-。 我 喜欢 那只 鸟 。 我 喜- 那- 鸟 。 ----------- 我 喜欢 那只 鸟 。 0
W- xǐh--n-nà zhǐ-n-ǎ-. Wǒ xǐhuān nà zhǐ niǎo. W- x-h-ā- n- z-ǐ n-ǎ-. ---------------------- Wǒ xǐhuān nà zhǐ niǎo.
Tamten strom sa mi páči. 我-喜欢-那- - 。 我 喜欢 那棵 树 。 我 喜- 那- 树 。 ----------- 我 喜欢 那棵 树 。 0
W- x--uān nà k- s--. Wǒ xǐhuān nà kē shù. W- x-h-ā- n- k- s-ù- -------------------- Wǒ xǐhuān nà kē shù.
Tamten kameň sa mi páči. 我 喜欢-这--石--。 我 喜欢 这块 石头 。 我 喜- 这- 石- 。 ------------ 我 喜欢 这块 石头 。 0
Wǒ--ǐh-ān z-è k--i shí--u. Wǒ xǐhuān zhè kuài shítou. W- x-h-ā- z-è k-à- s-í-o-. -------------------------- Wǒ xǐhuān zhè kuài shítou.
Tamten park sa mi páči. 我--- 那---园-。 我 喜欢 那个 公园 。 我 喜- 那- 公- 。 ------------ 我 喜欢 那个 公园 。 0
W- -ǐhu-- ------ōngy--n. Wǒ xǐhuān nàgè gōngyuán. W- x-h-ā- n-g- g-n-y-á-. ------------------------ Wǒ xǐhuān nàgè gōngyuán.
Tamtá záhrada sa mi páči. 我 ------花园 。 我 喜欢 那个 花园 。 我 喜- 那- 花- 。 ------------ 我 喜欢 那个 花园 。 0
Wǒ x-hu-n -à-è-h-āyu-n. Wǒ xǐhuān nàgè huāyuán. W- x-h-ā- n-g- h-ā-u-n- ----------------------- Wǒ xǐhuān nàgè huāyuán.
Tamten kvet sa mi páči. 我--欢 ---- 。 我 喜欢 这朵 花 。 我 喜- 这- 花 。 ----------- 我 喜欢 这朵 花 。 0
W- -ǐh-ān zhè-d-- -u-. Wǒ xǐhuān zhè duǒ huā. W- x-h-ā- z-è d-ǒ h-ā- ---------------------- Wǒ xǐhuān zhè duǒ huā.
Páči sa mi to. 我 觉- 这 挺--亮 。 我 觉得 这 挺 漂亮 。 我 觉- 这 挺 漂- 。 ------------- 我 觉得 这 挺 漂亮 。 0
Wǒ-juéd----è tǐn- pi--l---g. Wǒ juédé zhè tǐng piàoliang. W- j-é-é z-è t-n- p-à-l-a-g- ---------------------------- Wǒ juédé zhè tǐng piàoliang.
Je to zaujímavé. 我--得---有趣儿 。 我 觉得 这 有趣儿 。 我 觉- 这 有-儿 。 ------------ 我 觉得 这 有趣儿 。 0
W- juédé--h- y-uqù-er. Wǒ juédé zhè yǒuqù er. W- j-é-é z-è y-u-ù e-. ---------------------- Wǒ juédé zhè yǒuqù er.
Je to nádherné. 我----这 -- - 。 我 觉得 这 太美 了 。 我 觉- 这 太- 了 。 ------------- 我 觉得 这 太美 了 。 0
W--j---- zh- -ài-ěi--. Wǒ juédé zhè tàiměile. W- j-é-é z-è t-i-ě-l-. ---------------------- Wǒ juédé zhè tàiměile.
Je to škaredé. 我 -得---很-丑-。 我 觉得 这 很 丑 。 我 觉- 这 很 丑 。 ------------ 我 觉得 这 很 丑 。 0
Wǒ -u-d- ----hě- c-ǒ-. Wǒ juédé zhè hěn chǒu. W- j-é-é z-è h-n c-ǒ-. ---------------------- Wǒ juédé zhè hěn chǒu.
Je to nudné. 我----- - ---。 我 觉得 这 很 无聊 。 我 觉- 这 很 无- 。 ------------- 我 觉得 这 很 无聊 。 0
W-----dé---- -ěn---li--. Wǒ juédé zhè hěn wúliáo. W- j-é-é z-è h-n w-l-á-. ------------------------ Wǒ juédé zhè hěn wúliáo.
Je to hrozné. 我 觉--这------。 我 觉得 这 很 可怕 。 我 觉- 这 很 可- 。 ------------- 我 觉得 这 很 可怕 。 0
Wǒ juéd- --è h-n k-p-. Wǒ juédé zhè hěn kěpà. W- j-é-é z-è h-n k-p-. ---------------------- Wǒ juédé zhè hěn kěpà.

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!