О---е ј-- -ста-, иак- ---ве-----------о.
О- ј- ј-- о----- и--- ј- в-- б--- к-----
О- ј- ј-ш о-т-о- и-к- ј- в-ћ б-л- к-с-о-
----------------------------------------
Он је још остао, иако је већ било касно. 0 O- je -o----ta-- iak- ---već --lo kasn-.O- j- j-- o----- i--- j- v--- b--- k-----O- j- j-š o-t-o- i-k- j- v-c- b-l- k-s-o------------------------------------------On je još ostao, iako je već bilo kasno.
Он водит машину, несмотря на то, что у него нет прав.
Hoci je cesta klzká, jazdí rýchlo.
О- во-и-б--о----- је --и-а --иза--.
О- в--- б--- и--- ј- у---- к-------
О- в-з- б-з- и-к- ј- у-и-а к-и-а-а-
-----------------------------------
Он вози брзо иако је улица клизава. 0 On -o-i-br-o --ko je-u-i-a----z-v-.O- v--- b--- i--- j- u---- k-------O- v-z- b-z- i-k- j- u-i-a k-i-a-a------------------------------------On vozi brzo iako je ulica klizava.
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala.
Она не----аз---адно -е-то---ко-је с--д--а--.
О-- н- н----- р---- м---- и--- ј- с---------
О-а н- н-л-з- р-д-о м-с-о и-к- ј- с-у-и-а-а-
--------------------------------------------
Она не налази радно место иако је студирала. 0 O----e ----z----d---m--t---a-o -e--t---ra--.O-- n- n----- r---- m---- i--- j- s---------O-a n- n-l-z- r-d-o m-s-o i-k- j- s-u-i-a-a---------------------------------------------Ona ne nalazi radno mesto iako je studirala.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Nemôže nájsť žiadne (pracovné) miesto, hoci študovala.
Она не может найти работу, несмотря на то, что у неё высшее образование.
Nejde k lekárovi, hoci má bolesti.
Он--не -д----ка-- -ак- ----б-лове.
О-- н- и-- л----- и--- и-- б------
О-а н- и-е л-к-р- и-к- и-а б-л-в-.
----------------------------------
Она не иде лекару иако има болове. 0 Ona -e ide --k-r- iako-ima--ol--e.O-- n- i-- l----- i--- i-- b------O-a n- i-e l-k-r- i-k- i-a b-l-v-.----------------------------------Ona ne ide lekaru iako ima bolove.
Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo.
Dospelým to väčšinou trvá dlhšie.
Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí.
Učia sa len inak.
Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa.
Musí sa naučiť viac vecí naraz.
Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať.
Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať.
Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby.
Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie.
Komunikovať v cudzom jazyku je výzva.
Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života.
V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť.
Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené.
Mozog je preto dobre trénovaný.
Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni.
Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa.
Ich mozog ťaží zo svojich skúseností.
Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami.
V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé.
To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr.
V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času.
Môžu často precvičovať.
To je u jazykov obzvlášť dôležité.
Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo.
Človek sa môže úspešne učiť v každom veku.
Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty.
A robí to rád ...