И---ли---де -рев-т?
Има ли овде кревет?
И-а л- о-д- к-е-е-?
-------------------
Има ли овде кревет? 0 I-- l- ov-----evet?Ima li ovde krevet?I-a l- o-d- k-e-e-?-------------------Ima li ovde krevet?
И-а ------е -а-па?
Има ли овде лампа?
И-а л- о-д- л-м-а-
------------------
Има ли овде лампа? 0 Im--l----de ---pa?Ima li ovde lampa?I-a l- o-d- l-m-a-------------------Ima li ovde lampa?
И----и овд- -ел---н?
Има ли овде телефон?
И-а л- о-д- т-л-ф-н-
--------------------
Има ли овде телефон? 0 I-a-l--ov-- t-lefo-?Ima li ovde telefon?I-a l- o-d- t-l-f-n---------------------Ima li ovde telefon?
Ја-т----м--ед-у--ам-р-.
Ја требам једну камеру.
Ј- т-е-а- ј-д-у к-м-р-.
-----------------------
Ја требам једну камеру. 0 J- -r-b-m -ednu-k-me--.Ja trebam jednu kameru.J- t-e-a- j-d-u k-m-r-.-----------------------Ja trebam jednu kameru.
Има л---в-е--ам---?
Има ли овде камера?
И-а л- о-д- к-м-р-?
-------------------
Има ли овде камера? 0 I-a l--o--e k-me--?Ima li ovde kamera?I-a l- o-d- k-m-r-?-------------------Ima li ovde kamera?
Ја-х----д------љ---е-м--л.
Ја хоћу да пошаљем е-маил.
Ј- х-ћ- д- п-ш-љ-м е-м-и-.
--------------------------
Ја хоћу да пошаљем е-маил. 0 Ja-hoc-u da p-š----m --mail.Ja hoc-u da pošaljem e-mail.J- h-c-u d- p-š-l-e- e-m-i-.----------------------------Ja hoću da pošaljem e-mail.
Има -- овд----м--у-ер?
Има ли овде компјутер?
И-а л- о-д- к-м-ј-т-р-
----------------------
Има ли овде компјутер? 0 Ima -i o--- k---jut--?Ima li ovde kompjuter?I-a l- o-d- k-m-j-t-r-----------------------Ima li ovde kompjuter?
И-а--- о--е --с- па---а - х---јск- --овк-?
Има ли овде лист папира и хемијска оловка?
И-а л- о-д- л-с- п-п-р- и х-м-ј-к- о-о-к-?
------------------------------------------
Има ли овде лист папира и хемијска оловка? 0 I-- -i-ov-e l-----ap----i---mi-s---o-o-k-?Ima li ovde list papira i hemijska olovka?I-a l- o-d- l-s- p-p-r- i h-m-j-k- o-o-k-?------------------------------------------Ima li ovde list papira i hemijska olovka?
Kto si chce nechať preložiť nejaký text, musí väčšinou zaplatiť dosť peňazí.
Profesionálni tlmočníci a prekladatelia sú drahí.
Napriek tomu je stále dôležitejšie rozumieť iným jazykom.
Počítačoví vedci a počítačoví jazykovedci chcú tento problém vyriešiť.
Už nejakú dobu pracujú na vývoji prekladateľských nástrojov.
Dnes existuje mnoho takýchto programov.
Kvalita strojových prekladov je však väčšinou zlá.
Programátori za to ale nemôžu!
Jazyky majú veľmi zložitú štruktúru.
Naproti tomu počítače sú založené na jednoduchých matematických princípoch.
Nie sú teda schopné jazyky spracovať vždy správne.
Prekladateľský program sa musí jazyk kompletne naučiť.
Aby to bolo možné, experti ho musia naučiť tisíce slov a pravidiel.
To je prakticky nemožné.
Jednoduchšie je nechať počítač len počítať.
V tom je dobrý!
Počítač dokáže vypočítať, ktoré kombinácie sú bežné.
Napríklad rozozná, ktoré slová sa často vyskytujú za sebou.
Musíme mu k tomu poskytnúť texty v rôznych jazykoch.
Učí sa tak, čo je pre určité jazyky typické.
Táto štatistická metóda zlepší automatické strojové preklady.
Počítač však človeka nahradiť nemôže.
Žiadny stroj nedokáže napodobniť ľudský mozog.
Prekladatelia a tlmočníci budú teda mať živobytie aj naďalej!
V budúcnosti budú počítače určite prekladať jednoduché texty.
Naproti tomu piesne, poézia a literatúra potrebujú ľudský dotyk.
Ich základom je ľudský cit pre jazyk.
A je to tak správne ...