Slovníček fráz

sk Prídavné mená 3   »   sr Придеви 3

80 [osemdesiat]

Prídavné mená 3

Prídavné mená 3

80 [осамдесет]

80 [osamdeset]

Придеви 3

[Pridevi 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Má psa. Она -ма пса. О-- и-- п--- О-а и-а п-а- ------------ Она има пса. 0
O-a--m--ps-. O-- i-- p--- O-a i-a p-a- ------------ Ona ima psa.
Ten pes je veľký. П-с -----л--. П-- ј- в----- П-с ј- в-л-к- ------------- Пас је велик. 0
P-- j--velik. P-- j- v----- P-s j- v-l-k- ------------- Pas je velik.
Má veľkého psa. Она ----ве---ог п-а. О-- и-- в------ п--- О-а и-а в-л-к-г п-а- -------------------- Она има великог пса. 0
On- --a ve----- ---. O-- i-- v------ p--- O-a i-a v-l-k-g p-a- -------------------- Ona ima velikog psa.
Má dom. О-а -ма-----. О-- и-- к---- О-а и-а к-ћ-. ------------- Она има кућу. 0
O-a-ima--uću. O-- i-- k----- O-a i-a k-c-u- -------------- Ona ima kuću.
Ten dom je malý. К--а----ма-а. К--- ј- м---- К-ћ- ј- м-л-. ------------- Кућа је мала. 0
Ku-́--j----l-. K---- j- m---- K-c-a j- m-l-. -------------- Kuća je mala.
Má malý dom. Она---а-ма-у --ћ-. О-- и-- м--- к---- О-а и-а м-л- к-ћ-. ------------------ Она има малу кућу. 0
Ona-im----lu--u--u. O-- i-- m--- k----- O-a i-a m-l- k-c-u- ------------------- Ona ima malu kuću.
Býva v hoteli. Он ----уј--- ---е--. О- с------ у х------ О- с-а-у-е у х-т-л-. -------------------- Он станује у хотелу. 0
On s----je u-ho---u. O- s------ u h------ O- s-a-u-e u h-t-l-. -------------------- On stanuje u hotelu.
Ten hotel je lacný. Хо--- -----ф-и-. Х---- ј- ј------ Х-т-л ј- ј-ф-и-. ---------------- Хотел је јефтин. 0
Ho-el----j--ti-. H---- j- j------ H-t-l j- j-f-i-. ---------------- Hotel je jeftin.
Býva v lacnom hoteli. О--с----је -----тино-----е-у. О- с------ у ј------- х------ О- с-а-у-е у ј-ф-и-о- х-т-л-. ----------------------------- Он станује у јефтином хотелу. 0
O- s-a-uj- - jefti-o-----e-u. O- s------ u j------- h------ O- s-a-u-e u j-f-i-o- h-t-l-. ----------------------------- On stanuje u jeftinom hotelu.
Má auto. О- има---т-. О- и-- а---- О- и-а а-т-. ------------ Он има ауто. 0
O---ma-auto. O- i-- a---- O- i-a a-t-. ------------ On ima auto.
To auto je drahé. Ауто ј- -к-по. А--- ј- с----- А-т- ј- с-у-о- -------------- Ауто је скупо. 0
Aut--je --u-o. A--- j- s----- A-t- j- s-u-o- -------------- Auto je skupo.
Má drahé auto. Он-и---ск----а-то. О- и-- с---- а---- О- и-а с-у-о а-т-. ------------------ Он има скупо ауто. 0
O- --- s---o aut-. O- i-- s---- a---- O- i-a s-u-o a-t-. ------------------ On ima skupo auto.
Číta román. Он -и----о-а-. О- ч--- р----- О- ч-т- р-м-н- -------------- Он чита роман. 0
On---ta-r-ma-. O- č--- r----- O- č-t- r-m-n- -------------- On čita roman.
Ten román je nudný. Роман-је---с--ан. Р---- ј- д------- Р-м-н ј- д-с-д-н- ----------------- Роман је досадан. 0
R-ma--j- dos--a-. R---- j- d------- R-m-n j- d-s-d-n- ----------------- Roman je dosadan.
Číta nudný román. О- чит---оса--н---ман. О- ч--- д------ р----- О- ч-т- д-с-д-н р-м-н- ---------------------- Он чита досадан роман. 0
On-č-ta----ada- -o--n. O- č--- d------ r----- O- č-t- d-s-d-n r-m-n- ---------------------- On čita dosadan roman.
Pozerá film. Она ----- ф-лм. О-- г---- ф---- О-а г-е-а ф-л-. --------------- Она гледа филм. 0
Ona -leda -i--. O-- g---- f---- O-a g-e-a f-l-. --------------- Ona gleda film.
Ten film je napínavý. Фи-м ј- --б-д-и-. Ф--- ј- у-------- Ф-л- ј- у-б-д-и-. ----------------- Филм је узбудљив. 0
F-l- -e uzb--lj-v. F--- j- u--------- F-l- j- u-b-d-j-v- ------------------ Film je uzbudljiv.
Pozerá napínavý film. О-а--л--а-уз------ -и-м. О-- г---- у------- ф---- О-а г-е-а у-б-д-и- ф-л-. ------------------------ Она гледа узбудљив филм. 0
O-a g-e-- ---ud--i- ----. O-- g---- u-------- f---- O-a g-e-a u-b-d-j-v f-l-. ------------------------- Ona gleda uzbudljiv film.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Akademický jazyk

Akademický jazyk je jazykom sám pre seba. Používa sa v odborných diskusiách. Používa sa tiež v akademických publikáciách. Kedysi boli akademické jazyky jednotné. V Európe dominovala v akademických kruhoch latinčina. Dnes je naopak najvýznamnejším akademickým jazykom angličtina. Akademické jazyky sú určitým typom nárečia. Obsahujú mnoho špecifických pojmov. Najpodstatnejšími znakmi sú štandardizácia a formalizácia. Niektorí si myslia, že akademici hovoria nezrozumiteľne schválne. Keď je niečo zložité, vyzerá to aj inteligentne. Akademická obec sa však zameriava na pravdu. Mala by teda používať neutrálny jazyk. Žiadne rétorické obraty alebo kvetnaté porekadlá do neho nepatria. Existuje však mnoho príkladov zbytočne komplikovaného jazyka. A vyzerá to, že komplikovaný jazyk človeka fascinuje! Štúdie preukázali, že zložitejšiemu jazyku viac veríme. Ľudia mali v rámci testu zodpovedať niekoľko otázok. Mali na výber z niekoľkých možností. Niektoré odpovede boli formulované jednoducho, niektoré naopak veľmi zložito. Väčšina ľudí zvolila zložitú odpoveď. Tá ale nedávala zmysel! Ľudia sa nechali jazykom oklamať. Hoci obsah bol absurdný, zaujala ich forma. Písať zložito nie je ale vždy umenie. Ako zabaliť jednoduchý obsah do zložitej formy sa dá naučiť. Naproti tomu vyjadriť zložité veci jednoducho, nie je tak jednoduché. Niekedy je teda jednoduché v skutočnosti zložité ...