Slovníček fráz

sk Spojky 2   »   sr Везници 2

95 [deväťdesiatpäť]

Spojky 2

Spojky 2

95 [деведесет и пет]

95 [devedeset i pet]

Везници 2

[Veznici 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Odkedy už viac nepracuje? О--к--а-он--не ---- ---е? Од када она не ради више? О- к-д- о-а н- р-д- в-ш-? ------------------------- Од када она не ради више? 0
O---a-a--n- ne-r-di -i--? Od kada ona ne radi više? O- k-d- o-a n- r-d- v-š-? ------------------------- Od kada ona ne radi više?
Od jej svadby? Од -е-е-удај-? Од њене удаје? О- њ-н- у-а-е- -------------- Од њене удаје? 0
Od--j-ne-u----? Od njene udaje? O- n-e-e u-a-e- --------------- Od njene udaje?
Áno, už viac nepracuje, odkedy sa vydala. Д-- она н----ди-в-ше-о- к-да се-у--л-. Да, она не ради више од када се удала. Д-, о-а н- р-д- в-ш- о- к-д- с- у-а-а- -------------------------------------- Да, она не ради више од када се удала. 0
D-- o---ne-r-di --še o- k--a se --al-. Da, ona ne radi više od kada se udala. D-, o-a n- r-d- v-š- o- k-d- s- u-a-a- -------------------------------------- Da, ona ne radi više od kada se udala.
Odkedy sa vydala, už viac nepracuje. Од-к-д- с- --ала- -н--не--а-----ш-. Од када се удала, она не ради више. О- к-д- с- у-а-а- о-а н- р-д- в-ш-. ----------------------------------- Од када се удала, она не ради више. 0
O- ---- s- u----, --a----r-d--viš-. Od kada se udala, ona ne radi više. O- k-d- s- u-a-a- o-a n- r-d- v-š-. ----------------------------------- Od kada se udala, ona ne radi više.
Odkedy sa poznajú, sú šťastní. О- ка---с---н---о-нају,-с--ћни с-. Од када се они познају, срећни су. О- к-д- с- о-и п-з-а-у- с-е-н- с-. ---------------------------------- Од када се они познају, срећни су. 0
O- -----se-o-- --z-a----sr---n--s-. Od kada se oni poznaju, srec-ni su. O- k-d- s- o-i p-z-a-u- s-e-́-i s-. ----------------------------------- Od kada se oni poznaju, srećni su.
Odkedy majú deti, len zriedkakedy idú večer von. Од-к-д--има---децу----ла----еђе. Од када имају децу, излазе ређе. О- к-д- и-а-у д-ц-, и-л-з- р-ђ-. -------------------------------- Од када имају децу, излазе ређе. 0
Od k--------u d-----i-la-- r-đe. Od kada imaju decu, izlaze ređe. O- k-d- i-a-u d-c-, i-l-z- r-đ-. -------------------------------- Od kada imaju decu, izlaze ređe.
Kedy telefonuje? К-д---е о-- те---о--р-ти? Када ће она телефонирати? К-д- ћ- о-а т-л-ф-н-р-т-? ------------------------- Када ће она телефонирати? 0
K--a-ć- o-- t-l---nirati? Kada c-e ona telefonirati? K-d- c-e o-a t-l-f-n-r-t-? -------------------------- Kada će ona telefonirati?
Počas jazdy? За---ем- --ж-е? За време вожње? З- в-е-е в-ж-е- --------------- За време вожње? 0
Z--v-em--v-žn-e? Za vreme vožnje? Z- v-e-e v-ž-j-? ---------------- Za vreme vožnje?
Áno, počas toho, ako šoféruje auto. Да, -о- в--и а---. Да, док вози ауто. Д-, д-к в-з- а-т-. ------------------ Да, док вози ауто. 0
Da- -o- voz--a--o. Da, dok vozi auto. D-, d-k v-z- a-t-. ------------------ Da, dok vozi auto.
Telefonuje počas toho, ako šoféruje auto. Она тел-фо--ра-д---в--и -у-о. Она телефонира док вози ауто. О-а т-л-ф-н-р- д-к в-з- а-т-. ----------------------------- Она телефонира док вози ауто. 0
Ona telefon--a-d-k----i-au--. Ona telefonira dok vozi auto. O-a t-l-f-n-r- d-k v-z- a-t-. ----------------------------- Ona telefonira dok vozi auto.
Pri žehlení sleduje televíziu. О-а -лед- -ел-ви-иј---ок -егл-. Она гледа телевизију док пегла. О-а г-е-а т-л-в-з-ј- д-к п-г-а- ------------------------------- Она гледа телевизију док пегла. 0
O-a-gle---t--eviz----------g--. Ona gleda televiziju dok pegla. O-a g-e-a t-l-v-z-j- d-k p-g-a- ------------------------------- Ona gleda televiziju dok pegla.
Pri písaní domácich úloh počúva hudbu. Она сл-ша -узик- -о- ---и---дат-е. Она слуша музику док ради задатке. О-а с-у-а м-з-к- д-к р-д- з-д-т-е- ---------------------------------- Она слуша музику док ради задатке. 0
O-----uša-muzi-u-d-- -a-i--------. Ona sluša muziku dok radi zadatke. O-a s-u-a m-z-k- d-k r-d- z-d-t-e- ---------------------------------- Ona sluša muziku dok radi zadatke.
Nevidím nič, keď nemám okuliare. Ја н- -ид-м ---т---к--- не-а- на-ч--е. Ја не видим ништа, када немам наочале. Ј- н- в-д-м н-ш-а- к-д- н-м-м н-о-а-е- -------------------------------------- Ја не видим ништа, када немам наочале. 0
Ja ne vi--m --šta- ---a ne-a- naoč-l-. Ja ne vidim ništa, kada nemam naočale. J- n- v-d-m n-š-a- k-d- n-m-m n-o-a-e- -------------------------------------- Ja ne vidim ništa, kada nemam naočale.
Ničomu nerozumiem, keď hrá hudba tak nahlas. Ја н----зуме- -и-та, -ада--е-музик- т--- ----на. Ја не разумем ништа, када је музика тако гласна. Ј- н- р-з-м-м н-ш-а- к-д- ј- м-з-к- т-к- г-а-н-. ------------------------------------------------ Ја не разумем ништа, када је музика тако гласна. 0
J--ne-r-zu------št-- -a-- j---uz-ka --k- g-----. Ja ne razumem ništa, kada je muzika tako glasna. J- n- r-z-m-m n-š-a- k-d- j- m-z-k- t-k- g-a-n-. ------------------------------------------------ Ja ne razumem ništa, kada je muzika tako glasna.
Necítim nič, keď mám nádchu. Ја не--се--м-м----е- к-да----- -рех-аду. Ја не осећам мирисе, када имам прехладу. Ј- н- о-е-а- м-р-с-, к-д- и-а- п-е-л-д-. ---------------------------------------- Ја не осећам мирисе, када имам прехладу. 0
J-----o--ća---i-ise, --d- -ma- ----la--. Ja ne osec-am mirise, kada imam prehladu. J- n- o-e-́-m m-r-s-, k-d- i-a- p-e-l-d-. ----------------------------------------- Ja ne osećam mirise, kada imam prehladu.
Ideme taxíkom, keď prší. Ми узи--мо---кс-,-ак- пада киш-. Ми узимамо такси, ако пада киша. М- у-и-а-о т-к-и- а-о п-д- к-ш-. -------------------------------- Ми узимамо такси, ако пада киша. 0
M- --i--m- ---s-- a-- --da---ša. Mi uzimamo taksi, ako pada kiša. M- u-i-a-o t-k-i- a-o p-d- k-š-. -------------------------------- Mi uzimamo taksi, ako pada kiša.
Keď vyhráme v lotérii, budeme cestovať okolo sveta. Пу-о---е-- --- -вет---ако --би-ем- на ло--. Путоваћемо око света, ако добијемо на лоту. П-т-в-ћ-м- о-о с-е-а- а-о д-б-ј-м- н- л-т-. ------------------------------------------- Путоваћемо око света, ако добијемо на лоту. 0
Pu--va---m- ----sv-t-,-ak--d-bij-mo -a -o-u. Putovac-emo oko sveta, ako dobijemo na lotu. P-t-v-c-e-o o-o s-e-a- a-o d-b-j-m- n- l-t-. -------------------------------------------- Putovaćemo oko sveta, ako dobijemo na lotu.
Začneme s jedlom, ak čoskoro nepríde. Ми--ем- п-че-- са-је---,--ко-он ----------коро. Ми ћемо почети са јелом, ако он не дође ускоро. М- ћ-м- п-ч-т- с- ј-л-м- а-о о- н- д-ђ- у-к-р-. ----------------------------------------------- Ми ћемо почети са јелом, ако он не дође ускоро. 0
Mi c-e-----č--i sa je-o-, ako -n ne-do-- us-o-o. Mi c-emo početi sa jelom, ako on ne dođe uskoro. M- c-e-o p-č-t- s- j-l-m- a-o o- n- d-đ- u-k-r-. ------------------------------------------------ Mi ćemo početi sa jelom, ako on ne dođe uskoro.

Jazyky Európskej únie

Dnes má Európska únia viac ako 25 krajín. V budúcnosti budú členmi EÚ ešte ďalšie štáty. S novým štátom obyčajne prichádza aj nový jazyk. V súčasnosti sa v EÚ hovorí viac ako dvadsiatimi jazykmi. Všetky jazyky Európskej únie sú rovnocenné. Táto jazyková rôznorodosť je fascinujúca. Môže však viesť aj k problémom. Skeptici si myslia, že toľko rôznych jazykov môže byť pre EÚ prekážkou. Bráni to totiž efektívnej spolupráci. Mnohí si preto myslia, že by sa mal zaviesť jeden spoločný jazyk. Týmto jazykom by mali komunikovať všetky štáty. Nie je to ale také jednoduché. Žiadny jazyk nemôže byť vyhlásený za jediný oficiálny. Ostatné krajiny by sa potom cítili znevýhodnené. A v Európe nie je žiadny skutočne neutrálny jazyk ... Umelý jazyk ako esperanto by tiež nefungoval. Lebo v jazyku sa vždy odráža aj kultúra štátu. Žiadny štát sa teda nechce vzdať svojho jazyka. Štáty vo svojom jazyku vidia časť svojej identity. Jazyková politika je v programe EÚ dôležitým bodom. Existuje dokonca komisár pre viacjazyčnosť. EÚ má najviac prekladateľov a tlmočníkov na svete. Zhruba 3 500 ľudí pracuje na tom, aby sa ľudia v EÚ dohovorili. Napriek tomu nemôžu byť úplne všetky dokumenty preložené. Zabralo by to príliš veľa času a stálo príliš veľa peňazí. Väčšina dokumentov sa prekladá len do niekoľkých jazykov. Jazyková rôznorodosť je pre EÚ jednou z najväčších výziev. Európa by sa mala zjednotiť bez toho, aby štáty prišli o svoju identitu!