Slovníček fráz

sk City   »   sr Осећаји

56 [päťdesiatšesť]

City

City

56 [педесет и шест]

56 [pedeset i šest]

Осећаји

[Osećaji]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
mať chuť (na niečo, niečo robiť) Б-ти-рас-о--же-. Б--- р---------- Б-т- р-с-о-о-е-. ---------------- Бити расположен. 0
Bit---asp--o---. B--- r---------- B-t- r-s-o-o-e-. ---------------- Biti raspoložen.
Máme chuť. Р-с-о------ с--. Р---------- с--- Р-с-о-о-е-и с-о- ---------------- Расположени смо. 0
R-s-o----ni-sm-. R---------- s--- R-s-o-o-e-i s-o- ---------------- Raspoloženi smo.
Nemáme chuť. Ни-мо-р-сп---ж---. Н---- р----------- Н-с-о р-с-о-о-е-и- ------------------ Нисмо расположени. 0
N---o---sp-lo--ni. N---- r----------- N-s-o r-s-o-o-e-i- ------------------ Nismo raspoloženi.
mať strach П---и-- се. П------ с-- П-а-и-и с-. ----------- Плашити се. 0
Pla-it- se. P------ s-- P-a-i-i s-. ----------- Plašiti se.
Mám strach. / Bojím sa. Ја се п--шим. Ј- с- п------ Ј- с- п-а-и-. ------------- Ја се плашим. 0
Ja ---p-aš-m. J- s- p------ J- s- p-a-i-. ------------- Ja se plašim.
Nemám žiadny strach. / Nebojím sa. Ј------- ---ш-м. Ј- с- н- п------ Ј- с- н- п-а-и-. ---------------- Ја се не плашим. 0
Ja--e-----l-ši-. J- s- n- p------ J- s- n- p-a-i-. ---------------- Ja se ne plašim.
mať čas И---и вр----а И---- в------ И-а-и в-е-е-а ------------- Имати времена 0
Imati v----na I---- v------ I-a-i v-e-e-a ------------- Imati vremena
Má čas. О- --а-----е--. О- и-- в------- О- и-а в-е-е-а- --------------- Он има времена. 0
On-i-a-vre-e--. O- i-- v------- O- i-a v-e-e-a- --------------- On ima vremena.
Nemá čas. Он ------ремен-. О- н--- в------- О- н-м- в-е-е-а- ---------------- Он нема времена. 0
O--n-m--vre---a. O- n--- v------- O- n-m- v-e-e-a- ---------------- On nema vremena.
nudiť sa До---ива-и--е Д--------- с- Д-с-ђ-в-т- с- ------------- Досађивати се 0
D-s--iv-ti -e D--------- s- D-s-đ-v-t- s- ------------- Dosađivati se
Nudí sa. О----е---са--ј-. О-- с- д-------- О-а с- д-с-ђ-ј-. ---------------- Она се досађује. 0
O----e do-a--j-. O-- s- d-------- O-a s- d-s-đ-j-. ---------------- Ona se dosađuje.
Nenudí sa. Он-----не -ос-----. О-- с- н- д-------- О-а с- н- д-с-ђ-ј-. ------------------- Она се не досађује. 0
Ona-s--ne -osađ-j-. O-- s- n- d-------- O-a s- n- d-s-đ-j-. ------------------- Ona se ne dosađuje.
mať hlad, byť hladný Б-ти---адан Б--- г----- Б-т- г-а-а- ----------- Бити гладан 0
B-t- ---dan B--- g----- B-t- g-a-a- ----------- Biti gladan
Máte hlad? Ste hladní? Јес-е -- --а-ни? Ј---- л- г------ Ј-с-е л- г-а-н-? ---------------- Јесте ли гладни? 0
J------i-g--dn-? J---- l- g------ J-s-e l- g-a-n-? ---------------- Jeste li gladni?
Nemáte hlad? Nie ste hladní? Ви-н-сте гл--ни? В- н---- г------ В- н-с-е г-а-н-? ---------------- Ви нисте гладни? 0
V- n-s-e -l---i? V- n---- g------ V- n-s-e g-a-n-? ---------------- Vi niste gladni?
mať smäd, byť smädný Би---ж---н Б--- ж---- Б-т- ж-д-н ---------- Бити жедан 0
Bi-- ž-dan B--- ž---- B-t- ž-d-n ---------- Biti žedan
Majú smäd. Sú smädní. Он---- -е--и. О-- с- ж----- О-и с- ж-д-и- ------------- Они су жедни. 0
O-i su-žedn-. O-- s- ž----- O-i s- ž-d-i- ------------- Oni su žedni.
Nemajú smäd. Nie sú smädní. О-и н-с---е-ни. О-- н--- ж----- О-и н-с- ж-д-и- --------------- Они нису жедни. 0
Oni nis- --d--. O-- n--- ž----- O-i n-s- ž-d-i- --------------- Oni nisu žedni.

Tajné jazyky

Pomocou jazyka chceme vyjadriť, čo si myslíme a cítime. Porozumenie je teda najdôležitejšou úlohou jazyka. Niekedy si však ľudia neželajú, aby im všetci rozumeli. V takýchto prípadoch si vymyslia tajné jazyky. Tajné jazyky fascinovali ľudí celé tisícročia. Napríklad Julius Caesar mal svoj vlastný tajný jazyk. Posielal kódované správy do všetkých častí svojej ríše. Jeho nepriatelia tieto šifry nedokázali prečítať. Tajné jazyky sú chránenou komunikáciou. Pomocou tajných jazykov sa odlišujeme od ostatných. Ukazujeme, že patríme do výnimočnej skupiny. Tajné jazyky používame na rôzne účely. Milenci si písali a píšu šifrované listy v každej dobe. Isté profesionálne skupiny majú tiež svoje jazyky. Existujú jazyky pre kúzelníkov, zlodejov alebo biznismenov. Tajné jazyky sa ale najviac používajú na politické účely. Tajné jazyky sa používali takmer vo všetkých vojnách. Armáda a kontrarozviedka majú na tajné jazyky svojich expertov. Kryptológia je veda o šifrovaní. Moderné šifry sú založené na zložitých matematických funkciách. Dajú sa len veľmi ťažko rozlúštiť. Bez kódovaných jazykov by bol náš život nemysliteľný. Zašifrované dáta sa dnes používajú všade. Kreditné karty a e-maily - to všetko pracuje s kódmi. Deťom pripadajú tajné jazyky obzvlášť zaujímavé. Radi si vymieňajú tajné správy so svojimi kamarátmi. Tajné jazyky sú dokonca pre vývoj dieťaťa užitočné ... Podporujú kreativitu a cit pre jazyk!