Frazlibro

eo Is-tempo de la modalverboj 2   »   bg Минало време на модалните глаголи 2

88 [okdek ok]

Is-tempo de la modalverboj 2

Is-tempo de la modalverboj 2

88 [осемдесет и осем]

88 [osemdeset i osem]

Минало време на модалните глаголи 2

[Minalo vreme na modalnite glagoli 2]

esperanto bulgaro Ludu Pli
Mia filo ne volis pupludi. Мо-- с-- н- и----- д- с- и---- с к------. Моят син не искаше да си играе с куклата. 0
M---- s-- n- i------ d- s- i---- s k------. Mo--- s-- n- i------ d- s- i---- s k------. Moyat sin ne iskashe da si igrae s kuklata. M-y-t s-n n- i-k-s-e d- s- i-r-e s k-k-a-a. ------------------------------------------.
Mia filino ne volis futballudi. Мо--- д----- н- и----- д- и---- ф-----. Моята дъщеря не искаше да играе футбол. 0
M----- d--------- n- i------ d- i---- f-----. Mo---- d--------- n- i------ d- i---- f-----. Moyata dyshcherya ne iskashe da igrae futbol. M-y-t- d-s-c-e-y- n- i-k-s-e d- i-r-e f-t-o-. --------------------------------------------.
Mia edzino ne volis ŝakludi kun mi. Мо--- ж--- н- и----- д- и---- с м-- н- ш--. Моята жена не искаше да играе с мен на шах. 0
M----- z---- n- i------ d- i---- s m-- n- s----. Mo---- z---- n- i------ d- i---- s m-- n- s----. Moyata zhena ne iskashe da igrae s men na shakh. M-y-t- z-e-a n- i-k-s-e d- i-r-e s m-n n- s-a-h. -----------------------------------------------.
Miaj gefiloj ne volis promeni. Мо--- д--- н- и----- д- с- р--------. Моите деца не искаха да се разхождат. 0
M---- d---- n- i------ d- s- r----------. Mo--- d---- n- i------ d- s- r----------. Moite detsa ne iskakha da se razkhozhdat. M-i-e d-t-a n- i-k-k-a d- s- r-z-h-z-d-t. ----------------------------------------.
Ili ne volis ordigi la ĉambron. Те н- и----- д- р-------- с-----. Те не искаха да разтребят стаята. 0
T- n- i------ d- r--------- s------. Te n- i------ d- r--------- s------. Te ne iskakha da raztrebyat stayata. T- n- i-k-k-a d- r-z-r-b-a- s-a-a-a. -----------------------------------.
Ili ne volis enlitiĝi. Те н- и----- д- с- л----. Те не искаха да си лягат. 0
T- n- i------ d- s- l-----. Te n- i------ d- s- l-----. Te ne iskakha da si lyagat. T- n- i-k-k-a d- s- l-a-a-. --------------------------.
Li ne rajtis manĝi glaciaĵon. То- н- б----- д- я-- с-------. Той не биваше да яде сладолед. 0
T-- n- b------ d- y--- s-------. To- n- b------ d- y--- s-------. Toy ne bivashe da yade sladoled. T-y n- b-v-s-e d- y-d- s-a-o-e-. -------------------------------.
Li ne rajtis manĝi ĉokoladon. То- н- б----- д- я-- ш------. Той не биваше да яде шоколад. 0
T-- n- b------ d- y--- s-------. To- n- b------ d- y--- s-------. Toy ne bivashe da yade shokolad. T-y n- b-v-s-e d- y-d- s-o-o-a-. -------------------------------.
Li ne rajtis manĝi bonbonojn. То- н- б----- д- я-- б------. Той не биваше да яде бонбони. 0
T-- n- b------ d- y--- b------. To- n- b------ d- y--- b------. Toy ne bivashe da yade bonboni. T-y n- b-v-s-e d- y-d- b-n-o-i. ------------------------------.
Mi rajtis deziri ion por mi. Мо--- д- с- п------ н---. Можех да си пожелая нещо. 0
M------ d- s- p-------- n------. Mo----- d- s- p-------- n------. Mozhekh da si pozhelaya neshcho. M-z-e-h d- s- p-z-e-a-a n-s-c-o. -------------------------------.
Mi rajtis aĉeti robon por mi. Мо--- д- с- к--- р----. Можех да си купя рокля. 0
M------ d- s- k---- r-----. Mo----- d- s- k---- r-----. Mozhekh da si kupya roklya. M-z-e-h d- s- k-p-a r-k-y-. --------------------------.
Mi rajtis preni pralinon por mi. Мо--- д- с- в---- б-----. Можех да си взема бонбон. 0
M------ d- s- v---- b-----. Mo----- d- s- v---- b-----. Mozhekh da si vzema bonbon. M-z-e-h d- s- v-e-a b-n-o-. --------------------------.
Ĉu vi rajtis fumi en la aviadilo? Мо---- л- д- п---- в с-------? Можеше ли да пушиш в самолета? 0
M------- l- d- p------ v s-------? Mo------ l- d- p------ v s-------? Mozheshe li da pushish v samoleta? M-z-e-h- l- d- p-s-i-h v s-m-l-t-? ---------------------------------?
Ĉu vi rajtis trinki bieron en la hospitalo? Мо---- л- д- п--- б--- в б--------? Можеше ли да пиеш бира в болницата? 0
M------- l- d- p---- b--- v b---------? Mo------ l- d- p---- b--- v b---------? Mozheshe li da piesh bira v bolnitsata? M-z-e-h- l- d- p-e-h b-r- v b-l-i-s-t-? --------------------------------------?
Ĉu vi rajtis kunpreni la hundon en la hotelon? Мо---- л- д- в----- к----- в х-----? Можеше ли да вземеш кучето в хотела? 0
M------- l- d- v------ k------ v k------? Mo------ l- d- v------ k------ v k------? Mozheshe li da vzemesh kucheto v khotela? M-z-e-h- l- d- v-e-e-h k-c-e-o v k-o-e-a? ----------------------------------------?
Dum la ferioj la infanoj rajtis longe resti ekstere. Пр-- в--------- д----- м----- д- о------ д---- н----. През ваканцията децата можеха да остават дълго навън. 0
P--- v----------- d------ m------- d- o------ d---- n----. Pr-- v----------- d------ m------- d- o------ d---- n----. Prez vakantsiyata detsata mozhekha da ostavat dylgo navyn. P-e- v-k-n-s-y-t- d-t-a-a m-z-e-h- d- o-t-v-t d-l-o n-v-n. ---------------------------------------------------------.
Ili rajtis longe ludi en la korto. Те м----- д---- д- и----- н- д----. Те можеха дълго да играят на двора. 0
T- m------- d---- d- i------ n- d----. Te m------- d---- d- i------ n- d----. Te mozhekha dylgo da igrayat na dvora. T- m-z-e-h- d-l-o d- i-r-y-t n- d-o-a. -------------------------------------.
Ili rajtis longe resti vekaj. Те м----- д---- д- н- с- п-------. Те можеха дълго да не се прибират. 0
T- m------- d---- d- n- s- p-------. Te m------- d---- d- n- s- p-------. Te mozhekha dylgo da ne se pribirat. T- m-z-e-h- d-l-o d- n- s- p-i-i-a-. -----------------------------------.

Konsiletoj kontraŭ la forgeso

Ne ĉiam facilas lerni. Eĉ se tio estas amuza, tio povas esti laciga. Sed lerninte ion, ni ĝojas. Ni fieras pri ni kaj niaj progresoj. Ni bedaŭrinde ankaŭ povas forgesi tion, kion ni lernas. Tio ofte estas problemo, aparte koncerne lingvojn. La plej multaj el ni lernas unu aŭ plurajn lingvojn en la lernejo. Tiu scio ofte perdiĝas post la lerneja tempo. Ni apenaŭ plu parolas tiun lingvon. En nia ĉiutaga vivo ĝenerale dominas nia gepatra lingvo. Multaj lingvoj plu uziĝas nur dum ferioj. Sed kiam scio ne estas regule aktivigita, ĝi perdiĝas. Nia cerbo bezonas trejnadon. Eblus diri ke ĝi funkcias kiel muskolo. Tiu muskolo ekzercendas, alikaze ĝi pli malfortiĝas. Sed estas rimedoj por malhelpi la forgeson. Plej gravas reuzadi la lernitaĵon. Tiucele povas helpi fiksita ritaro. Oni povas plani malgrandan programon por malsamaj semajntagoj. Lunde, oni legu ekzemple libron en la fremda lingvo. Merkrede, oni aŭskultu eksterlandan radiostacion. Vendrede, oni poste skribu taglibron en la fremda lingvo. Tiumaniere, oni alterne legas, aŭdas kaj skribas. La scion oni sekve aktivigas diversmaniere. Ĉiuj tiuj ekzercoj ne bezonas longe daŭri, duonhoro sufiĉas. Sed gravas ke oni regule praktiku! Esploroj montras ke unufoja lernitaĵo jardekojn restas en la cerbo. Ĝi do nur reeligendas el sia tirkesto…