Frazlibro

eo Konjunkcioj 2   »   bg Съюзи 2

95 [naŭdek kvin]

Konjunkcioj 2

Konjunkcioj 2

95 [деветдесет и пет]

95 [devetdeset i pet]

Съюзи 2

[Syyuzi 2]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto bulgaro Ludu Pli
De kiam ŝi ne plu laboras? Т- ------ ------о-ите вече? Т- о----- н- р------- в---- Т- о-к-г- н- р-б-т-т- в-ч-? --------------------------- Тя откога не работите вече? 0
T-- o-ko-a ne -ab---t----ch-? T-- o----- n- r------- v----- T-a o-k-g- n- r-b-t-t- v-c-e- ----------------------------- Tya otkoga ne rabotite veche?
Ĉu de sia edziniĝo? О- же--тб--а-с--ли? О- ж-------- с- л-- О- ж-н-т-а-а с- л-? ------------------- От женитбата си ли? 0
O- z-e----ata-si---? O- z--------- s- l-- O- z-e-i-b-t- s- l-? -------------------- Ot zhenitbata si li?
Jes, ŝi ne plu laboras de kiam ŝi edziniĝis. Да- -т-а-то-с- -м-ж----я н----бо-и --че. Д-- о------ с- о----- т- н- р----- в---- Д-, о-к-к-о с- о-ъ-и- т- н- р-б-т- в-ч-. ---------------------------------------- Да, откакто се омъжи, тя не работи вече. 0
Da, -t-a--o-se o-yz--, -y- n- -abo-i -e--e. D-- o------ s- o------ t-- n- r----- v----- D-, o-k-k-o s- o-y-h-, t-a n- r-b-t- v-c-e- ------------------------------------------- Da, otkakto se omyzhi, tya ne raboti veche.
De kiam ŝi edziniĝis, ŝi ne plu laboras. О-к--то се о---и- тя н--ра--------е--. О------ с- о----- т- н- р----- п------ О-к-к-о с- о-ъ-и- т- н- р-б-т- п-в-ч-. -------------------------------------- Откакто се омъжи, тя не работи повече. 0
Ot---to--e----zhi- t-- n-----o-i-p-vec-e. O------ s- o------ t-- n- r----- p------- O-k-k-o s- o-y-h-, t-a n- r-b-t- p-v-c-e- ----------------------------------------- Otkakto se omyzhi, tya ne raboti poveche.
De kiam ili konas unu la alian, ili estas feliĉaj. От----о се----н-ва-,-те-са--ас-л-ви. О------ с- п-------- т- с- щ-------- О-к-к-о с- п-з-а-а-, т- с- щ-с-л-в-. ------------------------------------ Откакто се познават, те са щастливи. 0
Ot--k----- --z-av-t- te -a-s-c---tl-vi. O------ s- p-------- t- s- s----------- O-k-k-o s- p-z-a-a-, t- s- s-c-a-t-i-i- --------------------------------------- Otkakto se poznavat, te sa shchastlivi.
De kiam ili havas gefilojn, ili malofte eliras. От-а----им-т--е-----е -яд-о и----ат. О------ и--- д---- т- р---- и------- О-к-к-о и-а- д-ц-, т- р-д-о и-л-з-т- ------------------------------------ Откакто имат деца, те рядко излизат. 0
O--a--o i-a- -e-s---t- rya------liza-. O------ i--- d----- t- r----- i------- O-k-k-o i-a- d-t-a- t- r-a-k- i-l-z-t- -------------------------------------- Otkakto imat detsa, te ryadko izlizat.
Kiam ŝi telefonas? Тя-ко----е------а п- ------на? Т- к--- с- о----- п- т-------- Т- к-г- с- о-а-д- п- т-л-ф-н-? ------------------------------ Тя кога се обажда по телефона? 0
Ty--k-g- s--ob-z-------te-e-on-? T-- k--- s- o------ p- t-------- T-a k-g- s- o-a-h-a p- t-l-f-n-? -------------------------------- Tya koga se obazhda po telefona?
Ĉu dum la stirado? По -ре-- на-пъту----то? П- в---- н- п---------- П- в-е-е н- п-т-в-н-т-? ----------------------- По време на пътуването? 0
Po v--m- na-p-t-van-t-? P- v---- n- p---------- P- v-e-e n- p-t-v-n-t-? ----------------------- Po vreme na pytuvaneto?
Jes, stirante. Да---ок-то--о-и-а. Д-- д----- ш------ Д-, д-к-т- ш-ф-р-. ------------------ Да, докато шофира. 0
Da- d--------o--ra. D-- d----- s------- D-, d-k-t- s-o-i-a- ------------------- Da, dokato shofira.
Ŝi telefonas stirante. Тя се-о--ж-- п- --лефо-а---о-а-- ш-фир-. Т- с- о----- п- т-------- д----- ш------ Т- с- о-а-д- п- т-л-ф-н-, д-к-т- ш-ф-р-. ---------------------------------------- Тя се обажда по телефона, докато шофира. 0
T-- ---o----d--po--e---on-- -o-ato-sh-f---. T-- s- o------ p- t-------- d----- s------- T-a s- o-a-h-a p- t-l-f-n-, d-k-t- s-o-i-a- ------------------------------------------- Tya se obazhda po telefona, dokato shofira.
Ŝi televidas gladante. Тя г--д--т--е-изи---до--------ди. Т- г---- т--------- д----- г----- Т- г-е-а т-л-в-з-я- д-к-т- г-а-и- --------------------------------- Тя гледа телевизия, докато глади. 0
T-- -le---te-e--ziy-- d--------a--. T-- g---- t---------- d----- g----- T-a g-e-a t-l-v-z-y-, d-k-t- g-a-i- ----------------------------------- Tya gleda televiziya, dokato gladi.
Ŝi aŭskultas muzikon farante siajn taskojn. Тя слу-- -узик-,-д-като-р--от-. Т- с---- м------ д----- р------ Т- с-у-а м-з-к-, д-к-т- р-б-т-. ------------------------------- Тя слуша музика, докато работи. 0
T-- -l-sha ---ika, -o-a-- ra---i. T-- s----- m------ d----- r------ T-a s-u-h- m-z-k-, d-k-t- r-b-t-. --------------------------------- Tya slusha muzika, dokato raboti.
Mi vidas nenion kiam mi ne havas okulvitrojn. Аз не ---дам---що, --о /--о-ат---яма- ----а. А- н- в----- н---- а-- / к----- н---- о----- А- н- в-ж-а- н-щ-, а-о / к-г-т- н-м-м о-и-а- -------------------------------------------- Аз не виждам нищо, ако / когато нямам очила. 0
A--n- -iz--am--i--cho---k--/-ko-----ny--a- o-h-la. A- n- v------ n------- a-- / k----- n----- o------ A- n- v-z-d-m n-s-c-o- a-o / k-g-t- n-a-a- o-h-l-. -------------------------------------------------- Az ne vizhdam nishcho, ako / kogato nyamam ochila.
Mi komprenas nenion kiam la muziko tro laŭtas. А- -е-----ир-м-нищо, а-- /--ог-т- -у-ик-т- ---ил-а. А- н- р------- н---- а-- / к----- м------- е с----- А- н- р-з-и-а- н-щ-, а-о / к-г-т- м-з-к-т- е с-л-а- --------------------------------------------------- Аз не разбирам нищо, ако / когато музиката е силна. 0
Az -e------r-- n--h---, a-o -----a-o m-zikat- y- sil-a. A- n- r------- n------- a-- / k----- m------- y- s----- A- n- r-z-i-a- n-s-c-o- a-o / k-g-t- m-z-k-t- y- s-l-a- ------------------------------------------------------- Az ne razbiram nishcho, ako / kogato muzikata ye silna.
Mi flaras nenion kiam mi malvarmumas. Не-под-ш--- --що,-а-- / --га-- им---хр--а. Н- п------- н---- а-- / к----- и--- х----- Н- п-д-ш-а- н-щ-, а-о / к-г-т- и-а- х-е-а- ------------------------------------------ Не подушвам нищо, ако / когато имам хрема. 0
Ne--od-shv-m-n-sh-ho---ko - kogat------ ----ma. N- p-------- n------- a-- / k----- i--- k------ N- p-d-s-v-m n-s-c-o- a-o / k-g-t- i-a- k-r-m-. ----------------------------------------------- Ne podushvam nishcho, ako / kogato imam khrema.
Ni prenos taksion se pluvos. Ще-вз-мем ----и,---- -ал-. Щ- в----- т----- а-- в---- Щ- в-е-е- т-к-и- а-о в-л-. -------------------------- Ще вземем такси, ако вали. 0
S--he---e--m t--s----ko-va--. S---- v----- t----- a-- v---- S-c-e v-e-e- t-k-i- a-o v-l-. ----------------------------- Shche vzemem taksi, ako vali.
Ni vojaĝos ĉirkaŭ la mondo se ni gajnos en lotludo. Ще-----а--- -коло-в--ско--ъ-е----ви-- ако-с--ч-лим-----о-о--. Щ- н------- о----------- п----------- а-- с------- о- т------ Щ- н-п-а-и- о-о-о-в-т-к- п-т-ш-с-в-е- а-о с-е-е-и- о- т-т-т-. ------------------------------------------------------------- Ще направим околосветско пътешествие, ако спечелим от тотото. 0
Shc-e-na-r-vi- --ol-s-e---o pyte----tv--- -----p-c-el-m o- to-o-o. S---- n------- o----------- p------------ a-- s-------- o- t------ S-c-e n-p-a-i- o-o-o-v-t-k- p-t-s-e-t-i-, a-o s-e-h-l-m o- t-t-t-. ------------------------------------------------------------------ Shche napravim okolosvetsko pyteshestvie, ako spechelim ot tototo.
Ni komencos la manĝon se li ne venos baldaŭ. Щ---а---не---а -е х-аним, ------й не д---- с--ро. Щ- з------- д- с- х------ а-- т-- н- д---- с----- Щ- з-п-ч-е- д- с- х-а-и-, а-о т-й н- д-й-е с-о-о- ------------------------------------------------- Ще започнем да се храним, ако той не дойде скоро. 0
S-c----ap---n-- d- se k---nim, ak- to- ne--o--e s-o-o. S---- z-------- d- s- k------- a-- t-- n- d---- s----- S-c-e z-p-c-n-m d- s- k-r-n-m- a-o t-y n- d-y-e s-o-o- ------------------------------------------------------ Shche zapochnem da se khranim, ako toy ne doyde skoro.

La lingvoj de la Eŭropa Unio

La Eŭropa Unio konsistas hodiaŭ el pli ol 25 ŝtatoj. Ankoraŭ pli da landoj apartenos al la EU estontece. La aniĝo de nova lando ĝenerale estigas ankaŭ la aldoniĝon de nova lingvo. Nuntempe parolatas pli ol 20 malsamaj lingvoj en la EU. Ĉiuj lingvoj de la Eŭropa Unio estas egalrajtaj. La lingva diverseco estas fascina. Sed ĝi ankaŭ povas konduki al problemoj. La skeptikuloj opinias ke la lingva multnombreco estas obstaklo por la EU. Ĝi malhelpas efikan kunlaboron. Iuj tial opinias ke devus ekzisti komuna lingvo. Tiu lingvo ebligus la interkompreniĝon de ĉiuj landoj. Sed tio ne tiom simplas. Neniun lingvon oni povas nomi unika oficiala lingvo. La aliaj landoj sentus sin diskriminaciitaj. Kaj ne ekzistas vere neŭtrala lingvo en Eŭropo. Artefarita lingvo kiel Esperanto ankaŭ ne funkcius. Ĉar en lingvoj ĉiam speguliĝas ankaŭ la kulturo de lando. Neniu lando tial volas rezigni pri sia lingvo. La landoj vidas en sia lingvo parton de sia identeco. La lingvopolitiko estas gravaĵo en la agendaro de la EU. Ekzistas eĉ komisaro pri la plurlingvismo. La EU havas la plej multajn tradukistojn kaj interpretistojn en la mondo. Ĉirkaŭ 3500 homoj laboras por ebligi interkompreniĝon. Ĉiuj dokumentoj tamen ne ĉiam tradukeblas. Tio kostus tro da tempo kaj tro da mono. La plej multajn dokumentojn oni tradukas nur en malmultajn lingvojn. La lingva multnombreco estas unu el la plej grandaj defioj de la EU. Eŭropo devas unuiĝi ne perdante siajn multajn identecojn!