Frazlibro

eo Rendevuo   »   bg Уговорка

24 [dudek kvar]

Rendevuo

Rendevuo

24 [двайсет и четири]

24 [dvayset i chetiri]

Уговорка

[Ugovorka]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto bulgaro Ludu Pli
Ĉu vi maltrafis la buson? А----у----- из--сна? А------- л- и------- А-т-б-с- л- и-п-с-а- -------------------- Автобуса ли изпусна? 0
Avt-bu-a li -z---na? A------- l- i------- A-t-b-s- l- i-p-s-a- -------------------- Avtobusa li izpusna?
Mi atendis vin duonhoron. Аз -е ----х--о-о--н-ча-. А- т- ч---- п------ ч--- А- т- ч-к-х п-л-в-н ч-с- ------------------------ Аз те чаках половин час. 0
A- -e-c-a-akh-p--ovi- --a-. A- t- c------ p------ c---- A- t- c-a-a-h p-l-v-n c-a-. --------------------------- Az te chakakh polovin chas.
Ĉu vi ne havas poŝtelefonon kun vi? Ням-ш л---о-и--н------о- с-- с----с-? Н---- л- м------ т------ с-- с--- с-- Н-м-ш л- м-б-л-н т-л-ф-н с-с с-б- с-? ------------------------------------- Нямаш ли мобилен телефон със себе си? 0
N-amas--li----i----t--e--- s-s s-be---? N------ l- m------ t------ s-- s--- s-- N-a-a-h l- m-b-l-n t-l-f-n s-s s-b- s-? --------------------------------------- Nyamash li mobilen telefon sys sebe si?
Venontfoje estu akurata! С--д-ащ----ът-бъ-- т--е----точ-а! С-------- п-- б--- т---- / т----- С-е-в-щ-я п-т б-д- т-ч-н / т-ч-а- --------------------------------- Следващия път бъди точен / точна! 0
S-e-vas--hiya -yt-bydi -o-------t-chn-! S------------ p-- b--- t----- / t------ S-e-v-s-c-i-a p-t b-d- t-c-e- / t-c-n-! --------------------------------------- Sledvashchiya pyt bydi tochen / tochna!
Venontfoje prenu taksion! Следва----п-т----м-----с-! С-------- п-- в---- т----- С-е-в-щ-я п-т в-е-и т-к-и- -------------------------- Следващия път вземи такси! 0
Sle---sh--iya --- vze-- t-k--! S------------ p-- v---- t----- S-e-v-s-c-i-a p-t v-e-i t-k-i- ------------------------------ Sledvashchiya pyt vzemi taksi!
Venontfoje kunprenu pluvombrelon! Сл-д-а--я п-- -з--и-ч---р съ----бе -и! С-------- п-- в---- ч---- с-- с--- с-- С-е-в-щ-я п-т в-е-и ч-д-р с-с с-б- с-! -------------------------------------- Следващия път вземи чадър със себе си! 0
S-----sh-hi-- pyt -zem--ch-dy- -y--seb- --! S------------ p-- v---- c----- s-- s--- s-- S-e-v-s-c-i-a p-t v-e-i c-a-y- s-s s-b- s-! ------------------------------------------- Sledvashchiya pyt vzemi chadyr sys sebe si!
Mi libertempas morgaŭ. У--е-с---с-о--ден /-с--бо--а. У--- с-- с------- / с-------- У-р- с-м с-о-о-е- / с-о-о-н-. ----------------------------- Утре съм свободен / свободна. 0
Ut-e -y- ------en / s-obod-a. U--- s-- s------- / s-------- U-r- s-m s-o-o-e- / s-o-o-n-. ----------------------------- Utre sym svoboden / svobodna.
Ĉu ni renkontiĝu morgaŭ? Да-с--с-е------т-е? Д- с- с------ у---- Д- с- с-е-н-м у-р-? ------------------- Да се срещнем утре? 0
D---e s-eshc-n------e? D- s- s--------- u---- D- s- s-e-h-h-e- u-r-? ---------------------- Da se sreshchnem utre?
Mi bedaŭras, morgaŭ por mi ne taŭgas. Съ-аля-а-,-ут----е-ст---. С--------- у--- н- с----- С-ж-л-в-м- у-р- н- с-а-а- ------------------------- Съжалявам, утре не става. 0
Sy-ha-y--a-, ---e--- sta--. S----------- u--- n- s----- S-z-a-y-v-m- u-r- n- s-a-a- --------------------------- Syzhalyavam, utre ne stava.
Ĉu vi jam planis ion por ĉi-tiu semajnfino? И--- л---е-- --едв-- за -ра- н--се-миц---? И--- л- н--- п------ з- к--- н- с--------- И-а- л- н-щ- п-е-в-д з- к-а- н- с-д-и-а-а- ------------------------------------------ Имаш ли нещо предвид за края на седмицата? 0
Im--h--- nesh--o-pr-d--- za-k---a--- ---m-t-a--? I---- l- n------ p------ z- k---- n- s---------- I-a-h l- n-s-c-o p-e-v-d z- k-a-a n- s-d-i-s-t-? ------------------------------------------------ Imash li neshcho predvid za kraya na sedmitsata?
Aŭ ĉu vi jam havas rendevuon? И-- -еч---м--------р-а? И-- в--- и--- у-------- И-и в-ч- и-а- у-о-о-к-? ----------------------- Или вече имаш уговорка? 0
I-i v-----i-ash-u-----k-? I-- v---- i---- u-------- I-i v-c-e i-a-h u-o-o-k-? ------------------------- Ili veche imash ugovorka?
Mi proponas ke ni renkontiĝu ĉi-tiun semajnfinon. П--длаг-м-да--е ср-щне--в края--а се-м--ата. П-------- д- с- с------ в к--- н- с--------- П-е-л-г-м д- с- с-е-н-м в к-а- н- с-д-и-а-а- -------------------------------------------- Предлагам да се срещнем в края на седмицата. 0
Pre---ga--d- -- --e--chn-m v--r--a-na-se-m-t----. P-------- d- s- s--------- v k---- n- s---------- P-e-l-g-m d- s- s-e-h-h-e- v k-a-a n- s-d-i-s-t-. ------------------------------------------------- Predlagam da se sreshchnem v kraya na sedmitsata.
Ĉu ni pikniku? Д--н-прав-м п-к---? Д- н------- п------ Д- н-п-а-и- п-к-и-? ------------------- Да направим пикник? 0
Da----rav---pi----? D- n------- p------ D- n-p-a-i- p-k-i-? ------------------- Da napravim piknik?
Ĉu ni iru al la plaĝo? Да-о---е---а ----а? Д- о----- н- п----- Д- о-и-е- н- п-а-а- ------------------- Да отидем на плажа? 0
D---tide- na---az--? D- o----- n- p------ D- o-i-e- n- p-a-h-? -------------------- Da otidem na plazha?
Ĉu ni iru al la montaro? Да--т-де--в ---нинат-? Д- о----- в п--------- Д- о-и-е- в п-а-и-а-а- ---------------------- Да отидем в планината? 0
D- --i-em --p--ni-a--? D- o----- v p--------- D- o-i-e- v p-a-i-a-a- ---------------------- Da otidem v planinata?
Mi venos serĉi vin laboreje. Ще -е в---а----офи--. Щ- т- в---- о- о----- Щ- т- в-е-а о- о-и-а- --------------------- Ще те взема от офиса. 0
Shche--e vzema o---f--a. S---- t- v---- o- o----- S-c-e t- v-e-a o- o-i-a- ------------------------ Shche te vzema ot ofisa.
Mi venos serĉi vin hejme. Щ---------- о- къщи. Щ- т- в---- о- к---- Щ- т- в-е-а о- к-щ-. -------------------- Ще те взема от къщи. 0
S---e ----ze-- -t--ys---i. S---- t- v---- o- k------- S-c-e t- v-e-a o- k-s-c-i- -------------------------- Shche te vzema ot kyshchi.
Mi venos serĉi vin bushalteje. Ще те-в---а -т-а--обу-ната сп-р--. Щ- т- в---- о- а---------- с------ Щ- т- в-е-а о- а-т-б-с-а-а с-и-к-. ---------------------------------- Ще те взема от автобусната спирка. 0
S-c-e te-vzema-o- av-o-us---- -p-r--. S---- t- v---- o- a---------- s------ S-c-e t- v-e-a o- a-t-b-s-a-a s-i-k-. ------------------------------------- Shche te vzema ot avtobusnata spirka.

Konsiletoj por lerni fremdajn lingvojn

Estas ĉiam penige lerni novan lingvon. La prononco, la gramatikaj reguloj kaj la vortoj postulas multe da disciplino. Sed estas diversaj trukoj faciligantaj la lernon! Gravas unue ke vi pensu pozitive. Ĝoju pri la nova lingvo kaj pri novaj spertoj! Principe ne gravas per kio vi komencas. Elektu temon kiu aparte interesas vin. Estas sencoplene koncentriĝi unue sur la aŭskulto kaj la parolo. Vi poste legu kaj skribu tekstojn. Elpensu sistemon kiu taŭgas por vi kaj via ĉiutageco. Adjektivojn vi povus kun siaj maloj samtempe lerni. Aŭ vi pendigu ĉie en via loĝejo afiŝojn kun vortoj sur ili. Sportumante kaj aŭtante vi povas lerni per sondosieroj. Se iun temon vi trovas malfacila, forlasu ĝin. Faru paŭzon aŭ lernu ion alian! Vi tiel ne perdos vian emon lerni la novan lingvon. Estas amuze solvi krucvortenigmojn en la nova lingvo. Spektu fremdlingvajn filmojn por ŝanĝi. Legi fremdlingvajn gazetojn lernigas al vi multon pri lando kaj ĝiaj enloĝantoj. Interrete estas multaj ekzercoj kiuj bone kompletigas viajn librojn. Kaj serĉu amikojn kiuj ankaŭ estas lingvemuloj. Lernu novajn enhavojn neniam izolite sed ĉiam kuntekste! Ĉion regule ripetu! Via cerbo tiel povas bone memorigi la enhavon. Kiu de la teorio tediĝas, tiu paku siajn valizojn! Ĉar nenie oni lernas tiel efike kiel inter denaskaj parolantoj. Vojaĝante vi povus skribi viajn spertojn en taglibro. Sed plej gravas tio: neniam rezignu!