Frazlibro

eo Feriaj aktivaĵoj   »   be Заняткі на адпачынку

48 [kvardek ok]

Feriaj aktivaĵoj

Feriaj aktivaĵoj

48 [сорак восем]

48 [sorak vosem]

Заняткі на адпачынку

[Zanyatkі na adpachynku]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto belarusian Ludu Pli
Ĉu la plaĝo estas pura? П--- чыс--? П--- ч----- П-я- ч-с-ы- ----------- Пляж чысты? 0
Plyazh-c-y--y? P----- c------ P-y-z- c-y-t-? -------------- Plyazh chysty?
Ĉu oni povas naĝi tie? Т-м -ож-а--у-ац--? Т-- м---- к------- Т-м м-ж-а к-п-ц-а- ------------------ Там можна купацца? 0
Tam-m----a-----t----? T-- m----- k--------- T-m m-z-n- k-p-t-t-a- --------------------- Tam mozhna kupatstsa?
Ĉu ne estas danĝere naĝi tie? Ці -----ч-----м-куп--ца? Ц- б------- т-- к------- Ц- б-с-е-н- т-м к-п-ц-а- ------------------------ Ці бяспечна там купацца? 0
T-і--yas-e---a-t-----pat--s-? T-- b--------- t-- k--------- T-і b-a-p-c-n- t-m k-p-t-t-a- ----------------------------- Tsі byaspechna tam kupatstsa?
Ĉu lupreneblas sunombrelo ĉi-tie? Ц----жна-тут-у--ць-н-прак-т-па---о- -- ---ца? Ц- м---- т-- у---- н------- п------ а- с----- Ц- м-ж-а т-т у-я-ь н-п-а-а- п-р-с-н а- с-н-а- --------------------------------------------- Ці можна тут узяць напракат парасон ад сонца? 0
Ts- m--h-a tu- u-ya-s- -a-rak---par--o--ad-s-n---? T-- m----- t-- u------ n------- p------ a- s------ T-і m-z-n- t-t u-y-t-’ n-p-a-a- p-r-s-n a- s-n-s-? -------------------------------------------------- Tsі mozhna tut uzyats’ naprakat parason ad sontsa?
Ĉu lupreneblas kuŝseĝo ĉi-tie? Ц----жна-т----з--- напр--ат -э---нг? Ц- м---- т-- у---- н------- ш------- Ц- м-ж-а т-т у-я-ь н-п-а-а- ш-з-о-г- ------------------------------------ Ці можна тут узяць напракат шэзлонг? 0
T-- --z-n---ut-uzyats---a-r------h-z----? T-- m----- t-- u------ n------- s-------- T-і m-z-n- t-t u-y-t-’ n-p-a-a- s-e-l-n-? ----------------------------------------- Tsі mozhna tut uzyats’ naprakat shezlong?
Ĉu lupreneblas boato ĉi-tie? Ц- -о-----у- у-я-- на-рак---ло---? Ц- м---- т-- у---- н------- л----- Ц- м-ж-а т-т у-я-ь н-п-а-а- л-д-у- ---------------------------------- Ці можна тут узяць напракат лодку? 0
T-і----h-- tu---z-a--- -apra--- --dk-? T-- m----- t-- u------ n------- l----- T-і m-z-n- t-t u-y-t-’ n-p-a-a- l-d-u- -------------------------------------- Tsі mozhna tut uzyats’ naprakat lodku?
Mi volus surfi. Я - -хв------а--------за-я-ас--сё--ін--м. Я б а------ з------ / з------- с--------- Я б а-в-т-а з-н-ў-я / з-н-л-с- с-р-і-г-м- ----------------------------------------- Я б ахвотна заняўся / занялася сёрфінгам. 0
Ya-b------tna-za-y--sy--/ zanya-a------rfі---m. Y- b a------- z-------- / z--------- s--------- Y- b a-h-o-n- z-n-a-s-a / z-n-a-a-y- s-r-і-g-m- ----------------------------------------------- Ya b akhvotna zanyausya / zanyalasya serfіngam.
Mi volus plonĝi. Я-б-а--отна -а---а- - -а-ы-а-а. Я б а------ п------ / п-------- Я б а-в-т-а п-н-р-ў / п-н-р-л-. ------------------------------- Я б ахвотна паныраў / панырала. 0
Ya-b-a-h---na panyr-- / -any----. Y- b a------- p------ / p-------- Y- b a-h-o-n- p-n-r-u / p-n-r-l-. --------------------------------- Ya b akhvotna panyrau / panyrala.
Mi volus akvoskii. Я-- ахво--а---к-т-ўс--/--а-а-а---я--- в-дн-х л--а-. Я б а------ п-------- / п--------- н- в----- л----- Я б а-в-т-а п-к-т-ў-я / п-к-т-л-с- н- в-д-ы- л-ж-х- --------------------------------------------------- Я б ахвотна пакатаўся / пакаталася на водных лыжах. 0
Y- b-----ot-a --kata---- - p-ka---asya ---v-dny-h lyzh--h. Y- b a------- p--------- / p---------- n- v------ l------- Y- b a-h-o-n- p-k-t-u-y- / p-k-t-l-s-a n- v-d-y-h l-z-a-h- ---------------------------------------------------------- Ya b akhvotna pakatausya / pakatalasya na vodnykh lyzhakh.
Ĉu lupreneblas surftabulo? Ці-м---а-ў-я-ь н--р-кат--ошку дл--сёр-інгу? Ц- м---- ў---- н------- д---- д-- с-------- Ц- м-ж-а ў-я-ь н-п-а-а- д-ш-у д-я с-р-і-г-? ------------------------------------------- Ці можна ўзяць напракат дошку для сёрфінгу? 0
T-----z-n--------’ nap--k-- --sh-u d--a serfі---? T-- m----- u------ n------- d----- d--- s-------- T-і m-z-n- u-y-t-’ n-p-a-a- d-s-k- d-y- s-r-і-g-? ------------------------------------------------- Tsі mozhna uzyats’ naprakat doshku dlya serfіngu?
Ĉu lupreneblas plonĝekipaĵo? Ц--можн---з--ь -апр-к-т -ыш--на------па-----аг---ла-ан-я? Ц- м---- ў---- н------- р------- д-- п--------- п-------- Ц- м-ж-а ў-я-ь н-п-а-а- р-ш-у-а- д-я п-д-о-н-г- п-а-а-н-? --------------------------------------------------------- Ці можна ўзяць напракат рыштунак для падводнага плавання? 0
Ts- mozhn- uz-a--- -------t ry--t-nak-dly------od--ga-p-av-n--a? T-- m----- u------ n------- r-------- d--- p--------- p--------- T-і m-z-n- u-y-t-’ n-p-a-a- r-s-t-n-k d-y- p-d-o-n-g- p-a-a-n-a- ---------------------------------------------------------------- Tsі mozhna uzyats’ naprakat ryshtunak dlya padvodnaga plavannya?
Ĉu lupreneblas akvoskioj? Ці--ож-------ь напракат в-дны--лыжы? Ц- м---- ў---- н------- в----- л---- Ц- м-ж-а ў-я-ь н-п-а-а- в-д-ы- л-ж-? ------------------------------------ Ці можна ўзяць напракат водныя лыжы? 0
Ts----zh-a-uzy---’ na-ra-at -----ya-l--h-? T-- m----- u------ n------- v------ l----- T-і m-z-n- u-y-t-’ n-p-a-a- v-d-y-a l-z-y- ------------------------------------------ Tsі mozhna uzyats’ naprakat vodnyya lyzhy?
Mi estas nur komencanto. Я т--ьк- п--атко-ец. Я т----- п---------- Я т-л-к- п-ч-т-о-е-. -------------------- Я толькі пачатковец. 0
Ya-t-l-kі -acha-k--et-. Y- t----- p------------ Y- t-l-k- p-c-a-k-v-t-. ----------------------- Ya tol’kі pachatkovets.
Mi estas mezbona. У--яне с--э--і-ў--о----. У м--- с------ ў-------- У м-н- с-р-д-і ў-р-в-н-. ------------------------ У мяне сярэдні ўзровень. 0
U -y-ne-syared-----r---n’. U m---- s------- u-------- U m-a-e s-a-e-n- u-r-v-n-. -------------------------- U myane syarednі uzroven’.
Mi jam sufiĉe bone spertas. Я ў-гэ--- уж--р-з-іраюс-. Я ў г---- у-- р---------- Я ў г-т-м у-о р-з-і-а-с-. ------------------------- Я ў гэтым ужо разбіраюся. 0
Ya ---ety--uz-- r-z--r-yus-a. Y- u g---- u--- r------------ Y- u g-t-m u-h- r-z-і-a-u-y-. ----------------------------- Ya u getym uzho razbіrayusya.
Kie estas la skilifto? Дзе н-хо---ц-а ---’ё-н----л---ы--і-аў? Д-- н--------- п-------- д-- л-------- Д-е н-х-д-і-ц- п-д-ё-н-к д-я л-ж-і-а-? -------------------------------------- Дзе находзіцца пад’ёмнік для лыжнікаў? 0
D--------d-іtst-a --d’emnіk -----ly---іka-? D-- n------------ p-------- d--- l--------- D-e n-k-o-z-t-t-a p-d-e-n-k d-y- l-z-n-k-u- ------------------------------------------- Dze nakhodzіtstsa pad’emnіk dlya lyzhnіkau?
Ĉu vi kunportis la skiojn? Ц--ё-ц--у-ця-е---са-о- л-ж-? Ц- ё--- у ц--- з с---- л---- Ц- ё-ц- у ц-б- з с-б-й л-ж-? ---------------------------- Ці ёсць у цябе з сабой лыжы? 0
T-----s--- u-t--ab- --saboy-lyzhy? T-- y----- u t----- z s---- l----- T-і y-s-s- u t-y-b- z s-b-y l-z-y- ---------------------------------- Tsі yosts’ u tsyabe z saboy lyzhy?
Ĉu vi kunportis la skiŝuojn? Ці-ё-ць---цябе - с--о- л-ж-----ута-? Ц- ё--- у ц--- з с---- л---- а------ Ц- ё-ц- у ц-б- з с-б-й л-ж-ы а-у-а-? ------------------------------------ Ці ёсць у цябе з сабой лыжны абутак? 0
T-і -os-s’ --tsy-be ---a--- ly--ny----t-k? T-- y----- u t----- z s---- l----- a------ T-і y-s-s- u t-y-b- z s-b-y l-z-n- a-u-a-? ------------------------------------------ Tsі yosts’ u tsyabe z saboy lyzhny abutak?

La lingvo de la bildoj

Laŭ germana proverbo, bildo pli multe diras ol mil vortoj. Tio signifas ke la bildojn oni pli rapide komprenas ol la parolojn. La bildoj ankaŭ povas pli bone transporti la sentojn. Oni tial uzas multajn bildojn en reklamoj. La bildoj kaj la paroloj malsame funkcias. Ili montras al ni plurajn aferojn paralele kaj efikas tutece. Tio signifas ke la tuta bildo havas difinitan efikon. Parolante oni ĝenerale uzas konsiderinde pli da vortoj. Sed la bildoj kaj la paroloj konsistigas tuton. Por priskribi bildon ni bezonas parolojn. Inverse multaj tekstoj bone kompreniĝas nur per bildoj. La rilaton inter bildo kaj parolo esploras la lingvistoj. Sed starigindas la demando ĉu bildoj estas ankaŭ propra lingvo. Kiam oni nur filmas ion, ni povas rigardi la bildojn. Sed la mesaĝo de la filmo ne estas konkreta. Se bildo devas funkcii kiel parolo, ĝi devas esti konkreta. Ju malpli ĝi montras, des pli klaras sia mesaĝo. Bonaj ekzemploj de tio estas la piktogramoj. La piktogramoj estas simplaj kaj unusencaj bildsignoj. Ili anstataŭas la parolan lingvon, ili do estas vida komunikado. La fummalpermesan piktogramon konas ĉiuj. Ĝi montras cigaredon trastrekitan. La bildoj pli kaj pli graviĝas pro la tutmondiĝo. Ankaŭ la lingvon de la bildoj oni devas lerni. Ĝi ne estas tutmonde komprenebla, kvankam multaj tion pensas. Ĉar nia kulturo influas nian komprenon de la bildoj. Tio, kion ni vidas, dependas de multaj malsamaj faktoroj. Do iuj homoj ne vidas cigaredon sed nur malhelajn liniojn.