Zbirka izraza

hr Veznici 2   »   mk Сврзници 2

95 [devedeset i pet]

Veznici 2

Veznici 2

95 [деведесет и пет]

95 [dyevyedyesyet i pyet]

Сврзници 2

[Svrznitzi 2]

Odaberite kako želite vidjeti prijevod:   
hrvatski makedonski igra Više
Od kada ona više ne radi? О- -о-- -аа -е -а---- --ве-е? О- к--- т-- н- р----- п------ О- к-г- т-а н- р-б-т- п-в-ќ-? ----------------------------- Од кога таа не работи повеќе? 0
O- kog----aa---e-----t- povye-j--? O- k---- t-- n-- r----- p--------- O- k-g-a t-a n-e r-b-t- p-v-e-j-e- ---------------------------------- Od kogua taa nye raboti povyekjye?
Od njene udaje? Од н-јзин--а -енч-вк-? О- н-------- в-------- О- н-ј-и-а-а в-н-а-к-? ---------------------- Од нејзината венчавка? 0
O- -y-јzinat- v----ha-ka? O- n--------- v---------- O- n-e-z-n-t- v-e-c-a-k-? ------------------------- Od nyeјzinata vyenchavka?
Da, ona više ne radi od kada se udala. Д-,--------ра-от--повеќе,-о--а-о-----м--и. Д-- т-- н- р----- п------ о----- с- о----- Д-, т-а н- р-б-т- п-в-ќ-, о-к-к- с- о-а-и- ------------------------------------------ Да, таа не работи повеќе, откако се омажи. 0
D-,-----n-e -a---- ---ye-j-e-------o ----oma-i. D-- t-- n-- r----- p--------- o----- s-- o----- D-, t-a n-e r-b-t- p-v-e-j-e- o-k-k- s-e o-a-i- ----------------------------------------------- Da, taa nye raboti povyekjye, otkako sye omaʐi.
Od kada se udala, više ne radi. От--к- --а -е омажи, т-- не----оти-п-----. О----- т-- с- о----- т-- н- р----- п------ О-к-к- т-а с- о-а-и- т-а н- р-б-т- п-в-ќ-. ------------------------------------------ Откако таа се омажи, таа не работи повеќе. 0
O----- --a -ye--ma--- -aa --e ---oti ---ye-j-e. O----- t-- s-- o----- t-- n-- r----- p--------- O-k-k- t-a s-e o-a-i- t-a n-e r-b-t- p-v-e-j-e- ----------------------------------------------- Otkako taa sye omaʐi, taa nye raboti povyekjye.
Od kada se poznaju, sretni su. Отка-о--е-познав---,-ти- -е ------. О----- с- п--------- т-- с- с------ О-к-к- с- п-з-а-а-т- т-е с- с-е-н-. ----------------------------------- Откако се познаваат, тие се среќни. 0
O-kak- sye--o--avaa-, -i-e-s-e --y----i. O----- s-- p--------- t--- s-- s-------- O-k-k- s-e p-z-a-a-t- t-y- s-e s-y-k-n-. ---------------------------------------- Otkako sye poznavaat, tiye sye sryekjni.
Od kada imaju djecu, izlaze rjeđe. От---о -ма-т --ца,-ти- -зл-г-в--т-----о. О----- и---- д---- т-- и--------- р----- О-к-к- и-а-т д-ц-, т-е и-л-г-в-а- р-т-о- ---------------------------------------- Откако имаат деца, тие излегуваат ретко. 0
Ot---o---a-t-dy-t-a,-ti-e iz---g---v-at-r---k-. O----- i---- d------ t--- i------------ r------ O-k-k- i-a-t d-e-z-, t-y- i-l-e-u-o-a-t r-e-k-. ----------------------------------------------- Otkako imaat dyetza, tiye izlyeguoovaat ryetko.
Kada ona telefonira? К-га-т-а-те-еф-н-ра? К--- т-- т---------- К-г- т-а т-л-ф-н-р-? -------------------- Кога таа телефонира? 0
K-gua -a- t--lye-on-ra? K---- t-- t------------ K-g-a t-a t-e-y-f-n-r-? ----------------------- Kogua taa tyelyefonira?
Za vrijeme vožnje? За -рем---- во---е-о? З- в---- н- в-------- З- в-е-е н- в-з-њ-т-? --------------------- За време на возењето? 0
Z---rye--- -a -ozyeњy-to? Z- v------ n- v---------- Z- v-y-m-e n- v-z-e-y-t-? ------------------------- Za vryemye na vozyeњyeto?
Da, dok vozi auto. Да- --де-----зи ав-омобил. Д-- д----- в--- а--------- Д-, д-д-к- в-з- а-т-м-б-л- -------------------------- Да, додека вози автомобил. 0
D-, -od--k- vo-i --t--o--l. D-- d------ v--- a--------- D-, d-d-e-a v-z- a-t-m-b-l- --------------------------- Da, dodyeka vozi avtomobil.
Ona telefonira dok vozi auto. Т-а-те---о-ира,--од-к- -- в--и-а--омоб--от. Т-- т---------- д----- г- в--- а----------- Т-а т-л-ф-н-р-, д-д-к- г- в-з- а-т-м-б-л-т- ------------------------------------------- Таа телефонира, додека го вози автомобилот. 0
T-a-tyely-f--ira, d-dy--a--u- v--- -----o---o-. T-- t------------ d------ g-- v--- a----------- T-a t-e-y-f-n-r-, d-d-e-a g-o v-z- a-t-m-b-l-t- ----------------------------------------------- Taa tyelyefonira, dodyeka guo vozi avtomobilot.
Ona gleda televiziju dok glača. Та--гледа--е-еви---а- доде-а пегла. Т-- г---- т---------- д----- п----- Т-а г-е-а т-л-в-з-ј-, д-д-к- п-г-а- ----------------------------------- Таа гледа телевизија, додека пегла. 0
Ta---u--ed---yely-v--iј-- -o-ye---pyegul-. T-- g------ t------------ d------ p------- T-a g-l-e-a t-e-y-v-z-ј-, d-d-e-a p-e-u-a- ------------------------------------------ Taa gulyeda tyelyeviziјa, dodyeka pyegula.
Ona sluša glazbu dok rješava zadatke. Таа --уша -уз-ка--д-де-а--и-в-ши-с-о-т- --д--и. Т-- с---- м------ д----- г- в--- с----- з------ Т-а с-у-а м-з-к-, д-д-к- г- в-ш- с-о-т- з-д-ч-. ----------------------------------------------- Таа слуша музика, додека ги врши своите задачи. 0
Taa ---os-a m----ka, -----k--gu- -rs-i-svo-t-e z-d--hi. T-- s------ m------- d------ g-- v---- s------ z------- T-a s-o-s-a m-o-i-a- d-d-e-a g-i v-s-i s-o-t-e z-d-c-i- ------------------------------------------------------- Taa sloosha moozika, dodyeka gui vrshi svoitye zadachi.
Ja ne vidim ništa kad ne nosim naočale. Ј---н--г--д-- н-ш-о- -ога /-ако--емам --и-а. Ј-- н- г----- н----- к--- / а-- н---- о----- Ј-с н- г-е-а- н-ш-о- к-г- / а-о н-м-м о-и-а- -------------------------------------------- Јас не гледам ништо, кога / ако немам очила. 0
Ј-s --e ---ye--m -ish-o- k-g-a-/-ako-ny-mam----i-a. Ј-- n-- g------- n------ k---- / a-- n----- o------ Ј-s n-e g-l-e-a- n-s-t-, k-g-a / a-o n-e-a- o-h-l-. --------------------------------------------------- Јas nye gulyedam nishto, kogua / ako nyemam ochila.
Ne razumijem ništa kad je glazba tako glasna. Ја---------и--м-н-ш--, к--- / ----------та --т---у-г---на. Ј-- н- р------- н----- к--- / а-- м------- е т---- г------ Ј-с н- р-з-и-а- н-ш-о- к-г- / а-о м-з-к-т- е т-л-у г-а-н-. ---------------------------------------------------------- Јас не разбирам ништо, кога / ако музиката е толку гласна. 0
Јas-n-- r--bir-m-n-s-to- ko--a / a-- --o------ ---to------ulas-a. Ј-- n-- r------- n------ k---- / a-- m-------- y- t----- g------- Ј-s n-e r-z-i-a- n-s-t-, k-g-a / a-o m-o-i-a-a y- t-l-o- g-l-s-a- ----------------------------------------------------------------- Јas nye razbiram nishto, kogua / ako moozikata ye tolkoo gulasna.
Ne osjećam mirise kad sam prehlađen. Ја- н-----и--- ништо, к-га-- ако -м----асти---. Ј-- н- м------ н----- к--- / а-- и--- н-------- Ј-с н- м-р-с-м н-ш-о- к-г- / а-о и-а- н-с-и-к-. ----------------------------------------------- Јас не мирисам ништо, кога / ако имам настинка. 0
Ј-s---e miri-am ni-h-o--ko--a --ak- im-- na-tinka. Ј-- n-- m------ n------ k---- / a-- i--- n-------- Ј-s n-e m-r-s-m n-s-t-, k-g-a / a-o i-a- n-s-i-k-. -------------------------------------------------- Јas nye mirisam nishto, kogua / ako imam nastinka.
Mi uzimamo taksi, аkо kiša pada. Ќ---ем-м- -дно-так-и,-до-о-к--/--к- -р-е. Ќ- з----- е--- т----- д------ / а-- в---- Ќ- з-м-м- е-н- т-к-и- д-к-л-у / а-о в-н-. ----------------------------------------- Ќе земеме едно такси, доколку / ако врне. 0
K-ye-z--m-emye y-----t--si--d-k-lk---- -k- v-nye. K--- z-------- y---- t----- d------- / a-- v----- K-y- z-e-y-m-e y-d-o t-k-i- d-k-l-o- / a-o v-n-e- ------------------------------------------------- Kjye zyemyemye yedno taksi, dokolkoo / ako vrnye.
Ako dobijemo na lotu, ići ćemo na putovanje оko svijeta. Н-е ---пат--ам--о-олу-с-е--т,--око-к--- ак---обие---на лото. Н-- ќ- п------- о---- с------ д------ / а-- д------ н- л---- Н-е ќ- п-т-в-м- о-о-у с-е-о-, д-к-л-у / а-о д-б-е-е н- л-т-. ------------------------------------------------------------ Ние ќе патуваме околу светот, доколку / ако добиеме на лото. 0
Ni---k-ye -a-oo-a--e --o-oo s---to---------o- - -ko -obiyem-- n- --t-. N--- k--- p--------- o----- s------- d------- / a-- d-------- n- l---- N-y- k-y- p-t-o-a-y- o-o-o- s-y-t-t- d-k-l-o- / a-o d-b-y-m-e n- l-t-. ---------------------------------------------------------------------- Niye kjye patoovamye okoloo svyetot, dokolkoo / ako dobiyemye na loto.
Ako on uskoro ne dođe, počet ćemo s jelom. Ние ---з--оч---- -о---де---------о----- -ко -ој н----јд---а-к-ро. Н-- ќ- з-------- с- ј-------- д------ / а-- т-- н- д---- н------- Н-е ќ- з-п-ч-е-е с- ј-д-њ-т-, д-к-л-у / а-о т-ј н- д-ј-е н-с-о-о- ----------------------------------------------------------------- Ние ќе започнеме со јадењето, доколку / ако тој не дојде наскоро. 0
N------ye--apoc-n--m----o --dy-њ----- do--l-oo-/-a-o --ј-nye --ј-ye-n--k---. N--- k--- z----------- s- ј---------- d------- / a-- t-- n-- d----- n------- N-y- k-y- z-p-c-n-e-y- s- ј-d-e-y-t-, d-k-l-o- / a-o t-ј n-e d-ј-y- n-s-o-o- ---------------------------------------------------------------------------- Niye kjye zapochnyemye so јadyeњyeto, dokolkoo / ako toј nye doјdye naskoro.

Jezici Europske unije

Europska unija se danas sastoji od preko 25 država. U budućnosti EU će pripadati još više zemalja. Sa svakom novom zemljom u EU dolazi i jedan novi jezik. Trenutačno se u EU govori više od 20 različitih jezika. Svi jezici Europske unije su ravnopravni. Ta raznovrsnost jezika je fascinantna. Međutim, može stvarati i probleme. Skeptici smatraju da je puno jezika prepreka za EU. Oni sprјečavaju učinkovitu suradnju. Mnogi stoga smatraju da bi trebao postojati jedan zajednički jezik. Tim jezikom bi se trebale sporazumijevati sve zemlje. No to nije tako jednostavno. Niti jedan jezik ne može biti imenovan jedinim službenim jezikom. Ostale zemlje bi se osjećale oštećenima. Usto ni ne postoji pravi neutralni jezik u Europi. Ni umjetni jezik, poput еsperanta, ne bi funkcionirao. Budući da se kroz jezik odražava i kultura zemlje. Stoga se nijedna zemlja ne želi odreći svog jezika. Zemlje svoj jezik posmatraju kao dio svog identiteta. Politika jezika predstavlja bitnu stavku na programu EU. Čak postoji i povjerenik za višejezičnost. EU ima najviše prevoditelja i tumača na svijetu. Oko 3.500 ljudi radi na ostvarivanju sporazuma. Unatoč tomu, ne mogu se uvijek svi dokumenti prevesti. To bi iziskivalo puno vremena i novaca. Većina dokumenata se prevodi samo na nekoliko jezika. Broj jezika je jedan od najvećih izazova EU. Europa bi se trebala ujediniti a da ne izbugi tu raznolikost identiteta.