Frazlibro

eo rajti fari ion   »   fa ‫اجازه داشتن برای انجام کاری / مجاز به انجام کاری بودن‬

73 [sepdek tri]

rajti fari ion

rajti fari ion

‫73 [هفتاد و سه]‬

73 [haftâd-o-se]

‫اجازه داشتن برای انجام کاری / مجاز به انجام کاری بودن‬

[ejâze dâshtan barâye anjâme kâri]

esperanto persa Ludu Pli
Ĉu vi jam rajtas stiri aŭton? ‫ت- ا---- د--- ر------ ک---‬ ‫تو اجازه داری رانندگی کنی؟‬ 0
t- e---- d--- r-------- k---? to e---- d--- r-------- k---? to ejâze dâri rânandegi koni? t- e-â-e d-r- r-n-n-e-i k-n-? ----------------------------?
Ĉu vi jam rajtas trinki alkoholon? ‫ت- ا---- د--- ا--- ب-----‬ ‫تو اجازه داری الکل بنوشی؟‬ 0
t- e---- d--- a---- b------? to e---- d--- a---- b------? to ejâze dâri alkol benushi? t- e-â-e d-r- a-k-l b-n-s-i? ---------------------------?
Ĉu vi jam rajtas sole veturi eksterlanden? ‫ت- ا---- د--- ت--- ب- خ--- س-- ک---‬ ‫تو اجازه داری تنها به خارج سفر کنی؟‬ 0
t- e---- d--- t---- b- k----- s---- k---? to e---- d--- t---- b- k----- s---- k---? to ejâze dâri tanhâ be khârej safar koni? t- e-â-e d-r- t-n-â b- k-â-e- s-f-r k-n-? ----------------------------------------?
rajti ‫ا---- د----‬ ‫اجازه داشتن‬ 0
e---- d------ ej--- d-----n ejâze dâshtan e-â-e d-s-t-n -------------
Ĉu ni rajtas fumi ĉi-tie? ‫ا---- ه-- ا---- س---- ب-----‬ ‫اجازه هست اینجا سیگار بکشیم؟‬ 0
e---- h--- i--- s---- b-------? ej--- h--- i--- s---- b-------? ejâze hast injâ sigâr bekeshim? e-â-e h-s- i-j- s-g-r b-k-s-i-? ------------------------------?
Ĉu oni rajtas fumi ĉi-tie? ‫ا---- س---- ک---- م--- ا---‬ ‫اینجا سیگار کشیدن مجاز است؟‬ 0
i--- s---- k------- m---- a--? in-- s---- k------- m---- a--? injâ sigâr keshidan mojâz ast? i-j- s-g-r k-s-i-a- m-j-z a-t? -----------------------------?
Ĉu oni rajtas pagi per kreditkarto? ‫ م----- ب- ک--- ا------ پ----- ک---‬ ‫ می‌شود با کارت اعتباری پرداخت کرد؟‬ 0
m------ b- k---- e-e------ p------- n----? mi----- b- k---- e-------- p------- n----? mitavân bâ kârte e-etebâri pardâkht nemud? m-t-v-n b- k-r-e e-e-e-â-i p-r-â-h- n-m-d? -----------------------------------------?
Ĉu oni rajtas pagi per ĉeko? ‫م----- ب- چ- پ----- ک---‬ ‫می‌شود با چک پرداخت کرد؟‬ 0
m------ b- c--- p------- k---? mi----- b- c--- p------- k---? mitavân bâ chek pardâkht kard? m-t-v-n b- c-e- p-r-â-h- k-r-? -----------------------------?
Ĉu oni rajtas pagi nur kontante? ‫ م----- ف-- ن-- پ----- ک---‬ ‫ می‌شود فقط نقد پرداخت کرد؟‬ 0
f----- n---- p--------- m---- a--? fa---- n---- p--------- m---- a--? faghat naghd pardâkhtan mojâz ast? f-g-a- n-g-d p-r-â-h-a- m-j-z a-t? ---------------------------------?
Ĉu mi rajtas nur telefoni? ‫م------- ی- ل--- ت--- ب----‬ ‫می‌توانم یک لحظه تلفن بزنم؟‬ 0
m-------- l-----i t------ b------? mi------- l------ t------ b------? mitavânam lahze-i telefon bezanam? m-t-v-n-m l-h-e-i t-l-f-n b-z-n-m? ---------------------------------?
Ĉu mi rajtas nur demandi ion? ‫م------- ی- ل--- چ--- ب-----‬ ‫می‌توانم یک لحظه چیزی بپرسم؟‬ 0
m-------- l-----i y-- s--- k----? mi------- l------ y-- s--- k----? mitavânam lahze-i yek soâl konam? m-t-v-n-m l-h-e-i y-k s-â- k-n-m? --------------------------------?
Ĉu mi rajtas nur diri ion? ‫م------- ی- ل--- چ--- ب-----‬ ‫می‌توانم یک لحظه چیزی بگویم؟‬ 0
m-------- l-----i c---- b------? mi------- l------ c---- b------? mitavânam lahze-i chizi beguyam? m-t-v-n-m l-h-e-i c-i-i b-g-y-m? -------------------------------?
Li ne rajtas dormi en la parko. ‫ا- (م--) ا---- ن---- د- پ--- ب-----.‬ ‫او (مرد) اجازه ندارد در پارک بخوابد.‬ 0
o- e---- n------ d-- p--- b-------. oo e---- n------ d-- p--- b-------. oo ejâze nadârad dar pârk bekhâbad. o- e-â-e n-d-r-d d-r p-r- b-k-â-a-. ----------------------------------.
Li ne rajtas dormi en la aŭto. ‫ا- (م--) ا---- ن---- د- خ---- ب-----.‬ ‫او (مرد) اجازه ندارد در خودرو بخوابد.‬ 0
o- e---- n------ d-- k----- b-------. oo e---- n------ d-- k----- b-------. oo ejâze nadârad dar khodro bekhâbad. o- e-â-e n-d-r-d d-r k-o-r- b-k-â-a-. ------------------------------------.
Li ne rajtas dormi en la stacidomo. ‫ا- (م--) ا---- ن---- د-------- ق--- ب-----.‬ ‫او (مرد) اجازه ندارد درایستگاه قطار بخوابد.‬ 0
o- e---- n------ d-- i------ g----- b-------. oo e---- n------ d-- i------ g----- b-------. oo ejâze nadârad dar istgâhe ghatâr bekhâbad. o- e-â-e n-d-r-d d-r i-t-â-e g-a-â- b-k-â-a-. --------------------------------------------.
Ĉu ni rajtas sidiĝi? ‫ا---- د---- ب-------‬ ‫اجازه داریم بنشینیم؟‬ 0
e---- d---- b---------? ej--- d---- b---------? ejâze dârim beneshinim? e-â-e d-r-m b-n-s-i-i-? ----------------------?
Ĉu ni rajtas havi la menuon? ‫م-------- ل--- غ-- ر- د---- ب-----‬ ‫می‌توانیم لیست غذا را داشته باشیم؟‬ 0
e---- d---- l---- g---- r- d----- b-----? ej--- d---- l---- g---- r- d----- b-----? ejâze dârim liste ghaza râ dâshte bâshim? e-â-e d-r-m l-s-e g-a-a r- d-s-t- b-s-i-? ----------------------------------------?
Ĉu ni rajtas pagi aparte? ‫م-------- ج-- پ----- ک----‬ ‫می‌توانیم جدا پرداخت کنیم؟‬ 0
e---- d---- j--- p------- n------? ej--- d---- j--- p------- n------? ejâze dârim jodâ pardâkht namâyim? e-â-e d-r-m j-d- p-r-â-h- n-m-y-m? ---------------------------------?

Kiel la cerbo lernas novajn vortojn

Kiam ni lernas vortojn, nia cerbo memorigas novajn enhavojn. Sed la lerno funkcias nur per ripetado. La bona memorigo de vortoj fare de nia cerbo dependas de pluraj faktoroj. Sed plej gravas ke ni regule ripetu la vortojn. Konserviĝas nur la vortoj, kiujn ni ofte legas aŭ skribas. Eblus diri ke tiujn vortojn oni arĥivas kiel bildon. Tiu lerna principo ankaŭ validas por la simioj. La simioj kapablas lerni ‘legi’ vortojn kiam ili sufiĉe ofte vidas ilin. Kvankam ili ne komprenas la vortojn, ili rekonas ilin per ilia formo. Por flue paroli lingvon, ni bezonas multajn vortojn. Por tio, la vortoj devas esti bone organizitaj. Ĉar nia memoro funkcias kiel arĥivo. Por rapide trovi vorton, ĝi devas scii kie ĝi serĉu. Tial pli bonas lerni vortojn en difinita konteksto. Tiele, nia memoro ĉiam povas malfermi la ĝustan dosierujon. Sed ankaŭ tion de ni bone lernitan ni povas reforgesi. La scio tiam moviĝas de la aktiva al la pasiva memoro. Forgesante, ni liberiĝas el la scio kiun ni ne bezonas. Tiele, nia cerbo estigas lokon por novaj kaj pli gravaj aferoj. Tial gravas ke ni regule aktivigu nian scion. Sed kio troviĝas en la pasiva memoro, tio ne estas perdita por ĉiam. Kiam ni vidas forgesitan vorton, ni rememoras ĝin. Kion oni unufoje lernis, tion oni pli rapide lernas la duan fojon. Kiu volas plivastigi sian vortprovizon, tiu devas ankaŭ plivastigi siajn ŝatokupojn. Ĉar ĉiu el ni havas difinitajn interesojn. Tial nin ĝenerale okupas ĉiam la samaj aferoj. Sed lingvo konsistas el multaj malsamaj vortkampoj. Kiu interesiĝas pri politiko devus ankaŭ foje legi sportgazetojn!