Frazlibro

eo Sporto   »   fa ‫ورزش‬

49 [kvardek naŭ]

Sporto

Sporto

‫49 [چهل و نه]‬

49 [che-hel-o-noh]

‫ورزش‬

[varzesh]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto persa Ludu Pli
Ĉu vi sportas? ‫-مری- می‌ک--؟‬ ‫----- م------- ‫-م-ی- م-‌-ن-؟- --------------- ‫تمرین می‌کنی؟‬ 0
t-mri- ---oni? t----- m------ t-m-i- m-k-n-? -------------- tamrin mikoni?
Jes, mi devas iom ekzerci. ‫-له- ---باید -مرین-د---ه ب-ش--‬ ‫---- م- ب--- ت---- د---- ب----- ‫-ل-، م- ب-ی- ت-ر-ن د-ش-ه ب-ش-.- -------------------------------- ‫بله، من باید تمرین داشته باشم.‬ 0
b--e- man -ây-d --mri--dâsh-e b-sh--. b---- m-- b---- t----- d----- b------ b-l-, m-n b-y-d t-m-i- d-s-t- b-s-a-. ------------------------------------- bale, man bâyad tamrin dâshte bâsham.
Mi estas sportklubano. ‫من به------- و------ی‌رو--‬ ‫-- ب- ب----- و---- م------- ‫-ن ب- ب-ش-ا- و-ز-ی م-‌-و-.- ---------------------------- ‫من به باشگاه ورزشی می‌روم.‬ 0
man be y-k-b-shg-h---a--e--- --rava-. m-- b- y-- b------- v------- m------- m-n b- y-k b-s-g-h- v-r-e-h- m-r-v-m- ------------------------------------- man be yek bâshgâhe varzeshi miravam.
Ni futbalas. ‫---فوتب-ل ب----می‌--ی-.‬ ‫-- ف----- ب--- م-------- ‫-ا ف-ت-ا- ب-ز- م-‌-ن-م-‬ ------------------------- ‫ما فوتبال بازی می‌کنیم.‬ 0
mâ -oot-â- --zi--ik-ni-. m- f------ b--- m------- m- f-o-b-l b-z- m-k-n-m- ------------------------ mâ footbâl bâzi mikonim.
Ni foje naĝas. ‫--ه--او-ات--ن- --‌-ن-م-‬ ‫---- ا---- ش-- م-------- ‫-ا-ی ا-ق-ت ش-ا م-‌-ن-م-‬ ------------------------- ‫گاهی اوقات شنا می‌کنیم.‬ 0
g-----gh-t-sh--â--i--ni-. g--- o---- s---- m------- g-h- o-h-t s-e-â m-k-n-m- ------------------------- gâhi oghât shenâ mikonim.
Aŭ ni biciklas. ‫یا-ا--که--و-ر-ه---------‌--ی--‬ ‫-- ا---- د----- س---- م-------- ‫-ا ا-ن-ه د-چ-خ- س-ا-ی م-‌-ن-م-‬ -------------------------------- ‫یا اینکه دوچرخه سواری می‌کنیم.‬ 0
y- -n -- do-h-rk-e--a-âri m--on-m. y- i- k- d--------------- m------- y- i- k- d-c-a-k-e-s-v-r- m-k-n-m- ---------------------------------- yâ in ke docharkhe-savâri mikonim.
Estas futbalstadiono en nia urbo. ‫--ر م----------ی---ف-ت-ال دا---‬ ‫--- م- ی- ا------- ف----- د----- ‫-ه- م- ی- ا-ت-د-و- ف-ت-ا- د-ر-.- --------------------------------- ‫شهر ما یک استادیوم فوتبال دارد.‬ 0
da- s-ahre m- yek--s--di-me ---t--l -oju- d-ra-. d-- s----- m- y-- e-------- f------ v---- d----- d-r s-a-r- m- y-k e-t-d-u-e f-o-b-l v-j-d d-r-d- ------------------------------------------------ dar shahre mâ yek estâdiume footbâl vojud dârad.
Ankaŭ estas naĝejo kun saŭnejo. ‫یک----خ--با سو-ا هم-د--د-‬ ‫-- ا---- ب- س--- ه- د----- ‫-ک ا-ت-ر ب- س-ن- ه- د-ر-.- --------------------------- ‫یک استخر با سونا هم دارد.‬ 0
ye----t-kh--bâ--------- -oju- -âr--. y-- e------ b- s--- h-- v---- d----- y-k e-t-k-r b- s-n- h-m v-j-d d-r-d- ------------------------------------ yek estakhr bâ sonâ ham vojud dârad.
Kaj estas golfejo. ‫- -ک ز-ی----ف-ه- --نج- ه-ت-‬ ‫- ی- ز--- گ-- ه- ا---- ه---- ‫- ی- ز-ی- گ-ف ه- ا-ن-ا ه-ت-‬ ----------------------------- ‫و یک زمین گلف هم اینجا هست.‬ 0
va---- --mi-e --lf--a- v--u---â-a-. v- y-- z----- g--- h-- v---- d----- v- y-k z-m-n- g-l- h-m v-j-d d-r-d- ----------------------------------- va yek zamine golf ham vojud dârad.
Kio estas en la televido? ‫ت-و----ن ---بر--مه-ای-دا--؟‬ ‫-------- چ- ب----- ا- د----- ‫-ل-ی-ی-ن چ- ب-ن-م- ا- د-ر-؟- ----------------------------- ‫تلویزیون چه برنامه ای دارد؟‬ 0
t-l---z-o--ch---a--âm--e------? t--------- c-- b-------- d----- t-l-v-z-o- c-e b-r-â-e-e d-r-d- ------------------------------- televizion che barnâme-e dârad?
Nun estas futbala ludo. ‫--ا- یک -از- --ت--ل د--حا- پ-ش-ا---‬ ‫---- ی- ب--- ف----- د- ح-- پ-- ا---- ‫-ل-ن ی- ب-ز- ف-ت-ا- د- ح-ل پ-ش ا-ت-‬ ------------------------------------- ‫الان یک بازی فوتبال در حال پخش است.‬ 0
al-â------bâzi-----o-tb-l dar-hâle p----h ---. a---- y-- b------ f------ d-- h--- p----- a--- a---n y-k b-z---e f-o-b-l d-r h-l- p-k-s- a-t- ---------------------------------------------- al-ân yek bâzi-ye footbâl dar hâle pakhsh ast.
La germana teamo ludas kontraŭ la angla. ‫-ی- آل-ان-در -ق--ل -یم --گلیس -ا-- می‌--د-‬ ‫--- آ---- د- م---- ت-- ا----- ب--- م------- ‫-ی- آ-م-ن د- م-ا-ل ت-م ا-گ-ی- ب-ز- م-‌-ن-.- -------------------------------------------- ‫تیم آلمان در مقابل تیم انگلیس بازی می‌کند.‬ 0
ti-e â---n-dar--o---be---time----e--- b--i -ik---d. t--- â---- d-- m-------- t--- e------ b--- m------- t-m- â-m-n d-r m-g-â-e-e t-m- e-g-l-s b-z- m-k-n-d- --------------------------------------------------- time âlmân dar moghâbele time engelis bâzi mikonad.
Kiu estas venkanta? ‫ک---رن---م-‌-ود؟‬ ‫-- ب---- م------- ‫-ی ب-ن-ه م-‌-و-؟- ------------------ ‫کی برنده می‌شود؟‬ 0
c-e----i-(k---m ---) barande m--h----? c-- k--- (----- t--- b------ m-------- c-e k-s- (-o-â- t-m- b-r-n-e m-s-a-a-? -------------------------------------- che kasi (kodâm tim) barande mishavad?
Mi tute ne scias pri tio. ‫-م-‌-ا---‬ ‫---------- ‫-م-‌-ا-م-‬ ----------- ‫نمی‌دانم.‬ 0
nemi-ânam. n--------- n-m-d-n-m- ---------- nemidânam.
Nun egalrezultas. ‫-عل- با-ی--س--ی--.‬ ‫---- ب--- م-------- ‫-ع-ا ب-ز- م-ا-ی-ت-‬ -------------------- ‫فعلا بازی مساویست.‬ 0
f---lan -âzi -os-vist. f------ b--- m-------- f---l-n b-z- m-s-v-s-. ---------------------- fe-elan bâzi mosâvist.
La ludjuĝisto venas el Belgujo. ‫د--ر-ا-- بل--ک ا-ت.‬ ‫---- ا-- ب---- ا---- ‫-ا-ر ا-ل ب-ژ-ک ا-ت-‬ --------------------- ‫داور اهل بلژیک است.‬ 0
d-v-r--z be--i- -s-. d---- a- b----- a--- d-v-r a- b-l-i- a-t- -------------------- dâvar az beljik ast.
Nun estas penalo. ‫ا-ا--پن-لتی-ش-.‬ ‫---- پ----- ش--- ‫-ل-ن پ-ا-ت- ش-.- ----------------- ‫الان پنالتی شد.‬ 0
a--ân --n---i--hod. a---- p------ s---- a---n p-n-l-i s-o-. ------------------- al-ân penâlti shod.
Golon! Unu je nulo! ‫--!-----ر-هی-.‬ ‫--- ی- ب- ه---- ‫-ل- ی- ب- ه-چ-‬ ---------------- ‫گل! یک بر هیچ.‬ 0
g--!---k -ar-hi-h. g--- y-- b-- h---- g-l- y-k b-r h-c-. ------------------ gol! yek bar hich.

Nur la fortaj vortoj postvivas!

La maloftaj vortoj pli ofte modifiĝas ol la ofte uzataj vortoj. Tio povus ŝuldiĝi al la leĝoj de la evoluo. La oftaj genoj malpli modifiĝas tra la tempo. Ili estas pli stabilaj en sia formo. Kaj la samo evidente validas por la vortoj! Oni esplorcele pristudis la anglajn verbojn. Oni por tio komparis la nuntempan formon de la verboj kun la malnovaj formoj. En la angla, la plej oftaj dek verboj estas malregulaj. La plej multaj aliaj verboj estas regulaj. Sed mezepoke la plej multaj verboj ankoraŭ estis malregulaj. Maloftaj malregulaj verboj fariĝas do regulaj verboj. Post 300 jaroj apenaŭ restos malregulaj verboj en la angla. Aliaj esploroj ankaŭ montras ke lingvoj selektiĝas kiel genoj. Esploristoj komparis oftajn vortojn el malsamaj lingvoj. Ili tiuokaze elektis vortojn similajn kaj samsignifajn. Ekzemplo de tio estas la vortoj water , Wasser , vatten . Tiuj vortoj havas la saman radikon, tial ili similas. Ĉar ili estas gravaj vortoj, oni ofte uzis ilin en ĉiu lingvo. Ili tiel povis konservi sian formon kaj similas ĝis hodiaŭ. Malpli gravaj vortoj modifiĝas multe pli rapide. Oni prefere anstataŭas ilin per aliaj vortoj. Tial diferencas la maloftaj vortoj en malsamaj lingvoj. Ankoraŭ ne tute klaras kial la maloftaj vortoj modifiĝas. Eblas ke ili estas ofte malĝuste uzataj aŭ prononcataj. Tio venas el la fakto ke la parolantoj ne bone konas ilin. Sed ankaŭ povas esti ke la gravaj vortoj ĉiam devas sami. Ĉar nur tiel oni povas ĉiam ĝuste kompreni ilin. Kaj la vortoj estas tie por esti komprenataj...