Frazlibro

eo Sporto   »   kk Sports

49 [kvardek naŭ]

Sporto

Sporto

49 [қырық тоғыз]

49 [qırıq toğız]

Sports

[Sport]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto kazaĥo Ludu Pli
Ĉu vi sportas? Спор-п-н--ұ-ыл-а--с-ң---? С------- ш----------- б-- С-о-т-е- ш-ғ-л-а-а-ы- б-? ------------------------- Спортпен шұғылданасың ба? 0
S-o-tp---şu-ıl--n-sı- b-? S------- ş----------- b-- S-o-t-e- ş-ğ-l-a-a-ı- b-? ------------------------- Sportpen şuğıldanasıñ ba?
Jes, mi devas iom ekzerci. И-,-ма-ан қо-ға-у -ерек. И-- м---- қ------ к----- И-, м-ғ-н қ-з-а-у к-р-к- ------------------------ Ия, маған қозғалу керек. 0
Ïy-- ----- --zğ--w kere-. Ï--- m---- q------ k----- Ï-a- m-ğ-n q-z-a-w k-r-k- ------------------------- Ïya, mağan qozğalw kerek.
Mi estas sportklubano. М-н--п-рт---кция--на ---ы--ж-рм-н. М-- с---- с--------- б---- ж------ М-н с-о-т с-к-и-с-н- б-р-п ж-р-і-. ---------------------------------- Мен спорт секциясына барып жүрмін. 0
M-n spor- --kcï--s--a -a-ıp --r--n. M-- s---- s---------- b---- j------ M-n s-o-t s-k-ï-a-ı-a b-r-p j-r-i-. ----------------------------------- Men sport sekcïyasına barıp jürmin.
Ni futbalas. Бі- -у--ол о----мы-. Б-- ф----- о-------- Б-з ф-т-о- о-н-й-ы-. -------------------- Біз футбол ойнаймыз. 0
B-z-fw--ol ---a--ız. B-- f----- o-------- B-z f-t-o- o-n-y-ı-. -------------------- Biz fwtbol oynaymız.
Ni foje naĝas. Кей-е-с--а-ж--е-і-. К---- с--- ж------- К-й-е с-д- ж-з-м-з- ------------------- Кейде суда жүземіз. 0
K--d---------ze---. K---- s--- j------- K-y-e s-d- j-z-m-z- ------------------- Keyde swda jüzemiz.
Aŭ ni biciklas. Н----л-си--д-т------. Н- в-------- т------- Н- в-л-с-п-д т-б-м-з- --------------------- Не велосипед тебеміз. 0
Ne----os------e--miz. N- v-------- t------- N- v-l-s-p-d t-b-m-z- --------------------- Ne velosïped tebemiz.
Estas futbalstadiono en nia urbo. Б-з-ің--ал-да---тбо- -тади-ны б--. Б----- қ----- ф----- с------- б--- Б-з-і- қ-л-д- ф-т-о- с-а-и-н- б-р- ---------------------------------- Біздің қалада футбол стадионы бар. 0
B--d-ñ-qa-ad- -w--o- s----onı b-r. B----- q----- f----- s------- b--- B-z-i- q-l-d- f-t-o- s-a-ï-n- b-r- ---------------------------------- Bizdiñ qalada fwtbol stadïonı bar.
Ankaŭ estas naĝejo kun saŭnejo. Са--а-- ба----ссей- -е -а-. С------ б-- б------ д- б--- С-у-а-ы б-р б-с-е-н д- б-р- --------------------------- Саунасы бар бассейн де бар. 0
Sa----ı ----b-sseyn d--bar. S------ b-- b------ d- b--- S-w-a-ı b-r b-s-e-n d- b-r- --------------------------- Sawnası bar basseyn de bar.
Kaj estas golfejo. Ж-н--гол-ф---а---б-р. Ж--- г---- а---- б--- Ж-н- г-л-ф а-а-ы б-р- --------------------- Және гольф алаңы бар. 0
J--- -o-f -l-ñı ba-. J--- g--- a---- b--- J-n- g-l- a-a-ı b-r- -------------------- Jäne golf alañı bar.
Kio estas en la televido? Т-л--идарда ----өр-ет-- -а-ы-? Т---------- н- к------- ж----- Т-л-д-д-р-а н- к-р-е-і- ж-т-р- ------------------------------ Теледидарда не көрсетіп жатыр? 0
T---dïdar----- kör--tip-j----? T---------- n- k------- j----- T-l-d-d-r-a n- k-r-e-i- j-t-r- ------------------------------ Teledïdarda ne körsetip jatır?
Nun estas futbala ludo. Қазір ----ол--а-чы ----п--аты-. Қ---- ф----- м---- б---- ж----- Қ-з-р ф-т-о- м-т-ы б-л-п ж-т-р- ------------------------------- Қазір футбол матчы болып жатыр. 0
Q-z-------ol -at-ı b---- ---ır. Q---- f----- m---- b---- j----- Q-z-r f-t-o- m-t-ı b-l-p j-t-r- ------------------------------- Qazir fwtbol matçı bolıp jatır.
La germana teamo ludas kontraŭ la angla. Н--істер ағы---н--р-----й--п---тыр. Н------- а------------ о---- ж----- Н-м-с-е- а-ы-ш-н-а-м-н о-н-п ж-т-р- ----------------------------------- Немістер ағылшындармен ойнап жатыр. 0
N---st-r--ğıl--nd-r--- oy--p------. N------- a------------ o---- j----- N-m-s-e- a-ı-ş-n-a-m-n o-n-p j-t-r- ----------------------------------- Nemister ağılşındarmen oynap jatır.
Kiu estas venkanta? К-м -------атыр? К-- ж---- ж----- К-м ж-ң-п ж-т-р- ---------------- Кім жеңіп жатыр? 0
K-m--e-ip--at--? K-- j---- j----- K-m j-ñ-p j-t-r- ---------------- Kim jeñip jatır?
Mi tute ne scias pri tio. Түс--се- -ұ-ырм-сы-. Т------- б---------- Т-с-н-е- б-й-р-а-ы-. -------------------- Түсінсем бұйырмасын. 0
T-s--sem bu--r-asın. T------- b---------- T-s-n-e- b-y-r-a-ı-. -------------------- Tüsinsem buyırmasın.
Nun egalrezultas. Ә-і-----ең-т-сіп ж---р. Ә----- т-- т---- ж----- Ә-і-ш- т-ң т-с-п ж-т-р- ----------------------- Әзірше тең түсіп жатыр. 0
Äz-rş- -eñ-t-s----atı-. Ä----- t-- t---- j----- Ä-i-ş- t-ñ t-s-p j-t-r- ----------------------- Äzirşe teñ tüsip jatır.
La ludjuĝisto venas el Belgujo. Т-р--- Б--ь---д-н--ел---. Т----- Б--------- к------ Т-р-ш- Б-л-г-я-а- к-л-е-. ------------------------- Төреші Бельгиядан келген. 0
T---ş--Bel--ya----ke-g-n. T----- B--------- k------ T-r-ş- B-l-ï-a-a- k-l-e-. ------------------------- Töreşi Belgïyadan kelgen.
Nun estas penalo. Қ--і---- бі--м-трл-к---ы- -о-----ғ-лады. Қ---- о- б-- м------ а--- д--- с-------- Қ-з-р о- б-р м-т-л-к а-ы- д-б- с-ғ-л-д-. ---------------------------------------- Қазір он бір метрлік айып добы соғылады. 0
Qazi- o- --r ---r-i- ayıp--obı --ğ--a-ı. Q---- o- b-- m------ a--- d--- s-------- Q-z-r o- b-r m-t-l-k a-ı- d-b- s-ğ-l-d-. ---------------------------------------- Qazir on bir metrlik ayıp dobı soğıladı.
Golon! Unu je nulo! Г--- Б---д--нөл! Г--- Б-- д- н--- Г-л- Б-р д- н-л- ---------------- Гол! Бір де нөл! 0
Gol--Bir-d--nöl! G--- B-- d- n--- G-l- B-r d- n-l- ---------------- Gol! Bir de nöl!

Nur la fortaj vortoj postvivas!

La maloftaj vortoj pli ofte modifiĝas ol la ofte uzataj vortoj. Tio povus ŝuldiĝi al la leĝoj de la evoluo. La oftaj genoj malpli modifiĝas tra la tempo. Ili estas pli stabilaj en sia formo. Kaj la samo evidente validas por la vortoj! Oni esplorcele pristudis la anglajn verbojn. Oni por tio komparis la nuntempan formon de la verboj kun la malnovaj formoj. En la angla, la plej oftaj dek verboj estas malregulaj. La plej multaj aliaj verboj estas regulaj. Sed mezepoke la plej multaj verboj ankoraŭ estis malregulaj. Maloftaj malregulaj verboj fariĝas do regulaj verboj. Post 300 jaroj apenaŭ restos malregulaj verboj en la angla. Aliaj esploroj ankaŭ montras ke lingvoj selektiĝas kiel genoj. Esploristoj komparis oftajn vortojn el malsamaj lingvoj. Ili tiuokaze elektis vortojn similajn kaj samsignifajn. Ekzemplo de tio estas la vortoj water , Wasser , vatten . Tiuj vortoj havas la saman radikon, tial ili similas. Ĉar ili estas gravaj vortoj, oni ofte uzis ilin en ĉiu lingvo. Ili tiel povis konservi sian formon kaj similas ĝis hodiaŭ. Malpli gravaj vortoj modifiĝas multe pli rapide. Oni prefere anstataŭas ilin per aliaj vortoj. Tial diferencas la maloftaj vortoj en malsamaj lingvoj. Ankoraŭ ne tute klaras kial la maloftaj vortoj modifiĝas. Eblas ke ili estas ofte malĝuste uzataj aŭ prononcataj. Tio venas el la fakto ke la parolantoj ne bone konas ilin. Sed ankaŭ povas esti ke la gravaj vortoj ĉiam devas sami. Ĉar nur tiel oni povas ĉiam ĝuste kompreni ilin. Kaj la vortoj estas tie por esti komprenataj...