Libri i frazës

sq Nё bankё   »   bg В банката

60 [gjashtёdhjetё]

Nё bankё

Nё bankё

60 [шейсет]

60 [sheyset]

В банката

[V bankata]

Zgjidhni se si dëshironi të shihni përkthimin:   
Shqip Bullgarisht Luaj Më shumë
Dua tё hap njё llogari bankare. Б-х -ск-л-/-искала д--с---тв--я --етк-. Б-- и---- / и----- д- с- о----- с------ Б-х и-к-л / и-к-л- д- с- о-в-р- с-е-к-. --------------------------------------- Бих искал / искала да си отворя сметка. 0
Bikh iska- - i-ka-a d---i--tv-rya-s-et-a. B--- i---- / i----- d- s- o------ s------ B-k- i-k-l / i-k-l- d- s- o-v-r-a s-e-k-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da si otvorya smetka.
Urdhёroni pashaportёn time. Е-- п--по--а ми. Е-- п------- м-- Е-о п-с-о-т- м-. ---------------- Ето паспорта ми. 0
E-------o--a--i. E-- p------- m-- E-o p-s-o-t- m-. ---------------- Eto pasporta mi.
Kjo ёshtё adresa ime. Т-ва е-адре--- м-. Т--- е а------ м-- Т-в- е а-р-с-т м-. ------------------ Това е адресът ми. 0
To-a----a--e-y- m-. T--- y- a------ m-- T-v- y- a-r-s-t m-. ------------------- Tova ye adresyt mi.
Dua tё depozitoj lekё nё llogarinё time. Би- ---ал----с-ала-да--не-а-пари -о--мет--т--си. Б-- и---- / и----- д- в---- п--- п- с------- с-- Б-х и-к-л / и-к-л- д- в-е-а п-р- п- с-е-к-т- с-. ------------------------------------------------ Бих искал / искала да внеса пари по сметката си. 0
B-k- ---a--/-i-k--a da vne----ar- -o-s--t-a-a--i. B--- i---- / i----- d- v---- p--- p- s------- s-- B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a p-r- p- s-e-k-t- s-. ------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vnesa pari po smetkata si.
Dua tё tёrheq lekё nga llogaria ime. Би----к-л /--с-а-а--------г-- -а-и--т см-т--та-си. Б-- и---- / и----- д- и------ п--- о- с------- с-- Б-х и-к-л / и-к-л- д- и-т-г-я п-р- о- с-е-к-т- с-. -------------------------------------------------- Бих искал / искала да изтегля пари от сметката си. 0
B-kh-isk-l---i-ka-a-d- -z--gl-- p-r- -t --e-ka-- --. B--- i---- / i----- d- i------- p--- o- s------- s-- B-k- i-k-l / i-k-l- d- i-t-g-y- p-r- o- s-e-k-t- s-. ---------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da izteglya pari ot smetkata si.
Dua tё marr kopjet e llogarisё. Би- и--а--/ ис-а----а ---м---з--еч-н--та-о--с-е-к-та. Б-- и---- / и----- д- в---- и----------- о- с-------- Б-х и-к-л / и-к-л- д- в-е-а и-в-е-е-и-т- о- с-е-к-т-. ----------------------------------------------------- Бих искал / искала да взема извлеченията от сметката. 0
B-k- ----l ------------vz-ma iz-l-che-iy--a ot sm------. B--- i---- / i----- d- v---- i------------- o- s-------- B-k- i-k-l / i-k-l- d- v-e-a i-v-e-h-n-y-t- o- s-e-k-t-. -------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da vzema izvlecheniyata ot smetkata.
Dua tё thyej njё çek udhёtimi. Б-х-ис-ал /-и-------а осреб-я е--н--ъ----е-к- -ек. Б-- и---- / и----- д- о------ е--- п--------- ч--- Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-р-б-я е-и- п-т-и-е-к- ч-к- -------------------------------------------------- Бих искал / искала да осребря един пътнически чек. 0
B--- i-k-- /---ka-a da--sr---ya-y--i- --tn-che--- che-. B--- i---- / i----- d- o------- y---- p---------- c---- B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-r-b-y- y-d-n p-t-i-h-s-i c-e-. ------------------------------------------------------- Bikh iskal / iskala da osrebrya yedin pytnicheski chek.
Sa tё larta janё tarifat? К-кв- с- --ксит-? К---- с- т------- К-к-и с- т-к-и-е- ----------------- Какви са таксите? 0
K---i s- t-ks-te? K---- s- t------- K-k-i s- t-k-i-e- ----------------- Kakvi sa taksite?
Ku tё firmos? К--е-д- ---по--и--? К--- д- с- п------- К-д- д- с- п-д-и-а- ------------------- Къде да се подпиша? 0
K-d- -a-se--odpisha? K--- d- s- p-------- K-d- d- s- p-d-i-h-? -------------------- Kyde da se podpisha?
Po pres njё transfertё nga Gjermania. Оча--а--п-ев-- от Г--м-ни-. О------ п----- о- Г-------- О-а-в-м п-е-о- о- Г-р-а-и-. --------------------------- Очаквам превод от Германия. 0
Oc-a---m pr--o--ot-G-rma-iya. O------- p----- o- G--------- O-h-k-a- p-e-o- o- G-r-a-i-a- ----------------------------- Ochakvam prevod ot Germaniya.
Urdhёroni numrin e llogarisё. То-- - н-ме-а -- мет---а м-. Т--- е н----- н- м------ м-- Т-в- е н-м-р- н- м-т-а-а м-. ---------------------------- Това е номера на метката ми. 0
T-v- -e --m-ra-na m---at--m-. T--- y- n----- n- m------ m-- T-v- y- n-m-r- n- m-t-a-a m-. ----------------------------- Tova ye nomera na metkata mi.
A kane mbёrritur lekёt? П-р------ист-г---а ли? П----- п---------- л-- П-р-т- п-и-т-г-а-а л-? ---------------------- Парите пристигнаха ли? 0
P----e --i-ti-na-ha l-? P----- p----------- l-- P-r-t- p-i-t-g-a-h- l-? ----------------------- Parite pristignakha li?
Dua tё thyej kёto lekё. Б-х -с--л /-иска-а-д---б-ен- т-----ари. Б-- и---- / и----- д- о----- т--- п---- Б-х и-к-л / и-к-л- д- о-м-н- т-з- п-р-. --------------------------------------- Бих искал / искала да обменя тези пари. 0
B-kh -sk-l ---ska-a -- -bme-y- te---p--i. B--- i---- / i----- d- o------ t--- p---- B-k- i-k-l / i-k-l- d- o-m-n-a t-z- p-r-. ----------------------------------------- Bikh iskal / iskala da obmenya tezi pari.
Mё duhen dollarë amerikan. Тр--ва- ми --т-к- -о--ри. Т------ м- щ----- д------ Т-я-в-т м- щ-т-к- д-л-р-. ------------------------- Трябват ми щатски долари. 0
T--abv-t----sh--a---i -o-a-i. T------- m- s-------- d------ T-y-b-a- m- s-c-a-s-i d-l-r-. ----------------------------- Tryabvat mi shchatski dolari.
Mё jepni lekё tё vogla, ju lutem. М---, дай-е ми-др---и--анк-о-и. М---- д---- м- д----- б-------- М-л-, д-й-е м- д-е-н- б-н-н-т-. ------------------------------- Моля, дайте ми дребни банкноти. 0
Moly-,---y-- ---d-e-ni--an--o-i. M----- d---- m- d----- b-------- M-l-a- d-y-e m- d-e-n- b-n-n-t-. -------------------------------- Molya, dayte mi drebni banknoti.
A ka kёtu ndonjё bankomat? Т-- -ма-ли-ба------? Т-- и-- л- б-------- Т-к и-а л- б-н-о-а-? -------------------- Тук има ли банкомат? 0
T-- ----l- ----om--? T-- i-- l- b-------- T-k i-a l- b-n-o-a-? -------------------- Tuk ima li bankomat?
Sa lekё mund tё tёrheqёsh? К-кв---у-а -оже--а с- т--ли? К---- с--- м--- д- с- т----- К-к-а с-м- м-ж- д- с- т-г-и- ---------------------------- Каква сума може да се тегли? 0
Kakv--su-- -ozh- -- s- teg-i? K---- s--- m---- d- s- t----- K-k-a s-m- m-z-e d- s- t-g-i- ----------------------------- Kakva suma mozhe da se tegli?
Çfarё kartash krediti mund tё pёrdorёsh? К------ди-на-кар-а --же -а ---и------а? К-- к------- к---- м--- д- с- и-------- К-я к-е-и-н- к-р-а м-ж- д- с- и-п-л-в-? --------------------------------------- Коя кредитна карта може да се използва? 0
Koya------tna-----a mo-he -- se -zpo----? K--- k------- k---- m---- d- s- i-------- K-y- k-e-i-n- k-r-a m-z-e d- s- i-p-l-v-? ----------------------------------------- Koya kreditna karta mozhe da se izpolzva?

A ekziston një gramatikë universale?

Kur mësojmë një gjuhë, mësojmë edhe gramatikën e saj. Kjo ndodh automatikisht kur fëmijët mësojnë gjuhën e tyre amtare. Ata nuk e vërejnë se truri i tyre po mëson shumë rregulla të ndryshme. Fëmijët mësojnë saktë gjuhën amtare që nga dita e parë. Duke qenë se ekzistojnë shumë gjuhë, ekzistojnë edhe shumë gramatika. Por, a ekziston një gramatikë universale? Shkenca ka kohë që merret me këtë pyetje. Studimet e reja mund të japin një përgjigje për këtë. Studiuesit e trurit kanë bërë një zbulim interesant. Personat e përfshirë në eksperiment duhet të mësonin rregulla gramatikore. Këta persona ishin studentë të gjuhës. Ata mësonin japonisht ose italisht. Gjysma e rregullave të gramatikës ishin fiktive. Personat e testuar nuk e dinin këtë. Pas mësimit, nxënësve ju prezantuan disa fjali. Ata duhet të vlerësonin nëse fjalitë ishin të sakta. Ndërkohë që zgjidhnin detyrën, truri i tyre u analizua. Studiuesit matën aktivitetin e trurit. Kështu mund të ekzaminonin sesi reagon truri ndaj fjalive. Mesa duket truri jonë e njeh gramatikën. Gjatë përpunimit të të folurit disa zona te trurit janë aktive. Qendra broka është një prej tyre. Ajo gjendet në hemisferën e majtë të trurit. Kur studentët përpunuan rregullat e vërteta, ajo ishte shumë aktive. Gjatë përpunimit të rregullave fiktive, veprimtaria u ul ndjeshëm. Mund të ndodhë që të gjitha gramatikat të kenë të njëjtën bazë. Atëherë do të ndiqnim të njëjtat parime. Këto parime do të ishin të natyrshme tek ne…